Rozhovor s Ricardom Monizom
/tréner AS Trenčín/
Kedy ste prvý raz počuli o Trenčíne?
- Je to už niekoľko rokov. Prvý kontakt prišiel cez Lea van Veena, ktorý má spojenie s Ajaxom Amsterdam. Vedel som, že medzi Ajaxom a Trenčínom funguje dobrá spolupráca. Po prvom titule som začal klub sledovať podrobnejšie.
Pozná futbalová verejnosť v Holandsku AS Trenčín?
- Po dvojzápase s Feyenoordom už definitívne všetci. Ľudia sa začali viac zaujímať. AS Trenčín je inovatívny klub. Má plán, štruktúru, vízie. Viete, dnes deväťdesiat percent klubov nevie, ako postupovať. Tých zvyšných desať sú Barcelona, Manchester United...
Mrzí ma, že holandským veľkoklubom niečo podobné chýba. V Trenčíne je Róbert Rybníček s Tschenom La Lingom. Postupnými krokmi budujú klub a majú víziu. To sa mi páči.
Chýba mi však viac Slovákov v tíme. Potrebovali by sme podobný mix, ako mal Ajax v osemdesiatych rokoch. Polovica tímu by mala byť z regiónu alebo zo Slovenska.
Je váš vzťah s majiteľom klubu Tschenom La Lingom založený na kamarátskej báze?
- Vo futbale nemám priateľov. Fungujeme na základe vzájomného rešpektu a profesionality. Ostatné veci nie sú dôležité. Nadnesene povedané, ja som zlý na neho a on na mňa.
Do futbalu musíme vložiť všetko. Ak si budeme povinnosti plniť na deväťdesiatdeväť percent, je to zle.

Prebolelo vás sklamanie z vypadnutia z Európskej ligy?
- Pár dní po Larnake mi bolo otrasne. Zažil som najväčšie sklamanie vo futbalovom živote. Neprišlo v Hamburgu ani v Salzburgu, ale v Trenčíne. Veľmi som túžil dostať klub do skupinovej fázy.
Niečo sme dlhodobo budovali a všetko bolo šmahom ruky preč. Vybuchli sme na viacerých frontoch.
Zdolali sme Górnik, Feyenoord a všetko padlo. V dôležitých momentoch sme minuli cieľ.
Život však ide ďalej. Máme pred sebou nové ciele. Teší ma, že mám okolo seba progresívnych a mladých trénerov, ktorí sú hladní po úspechu. Dobíjajú ma energiou do ďalšej práce.
A čo Trenčín ako miesto pre život?
- Trenčín je veľmi zaujímavé mesto s bohatou kultúrou. Ľudia tu majú otvorenú myseľ. V centre sa deje veľa zaujímavých podujatí. Navštevujú ho turisti. Čas strávený na Slovensku si užívam.

Sú Slováci iní ako Holanďania?
- Sú uzavretejší. Názor nehovoria okamžite. Holanďania ho zas povedia až príliš rýchlo. Je to záležitosťou spoločenských pomerov, vlády. Ja sa nachádzam niekde uprostred.
Milujem futbal a po zápase proti Ružomberku mnou lomcovali emócie. Otvorene som povedal svoj názor.
Chýba mi tu väčšia kritická klíma. Snažím sa nejaké veci zmeniť. Ľudia majú strach hovoriť o negatívnych veciach. Vytvoria si blok a radšej nič neriešia.
Viete, myšlienka spojiť sa pre futbal by nemala byť iba sloganom. Mali by sme sa spojiť pre futbal kvôli fanúšikom, deťom ... Všetkým nám by malo ísť o jeho napredovanie.
Po vyradení Feyenoordu si nás viac začalo všímať zahraničie. Skvelo sme reprezentovali slovenský futbal. Poliaci by o tom vedeli hovoriť svoje. Musíme sa lepšie prezentovať, byť sebavedomejší. V našom klube chýbajú lídri a je na nás, aby sme ich dokázali vytvoriť. Napríklad hráč ako Jakub Paur má na podobné veci dobré predpoklady. Ľudia ako on nás môžu doviesť ďalej.
Infraštruktúra klubu je na slabej úrovni. Nie ste z toho frustrovaní?