NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Riskantnú „bošácku zákrutu“ poznali doteraz predovšetkým šoféri. Prudká pravotočivá zákruta v smere od Dolného Srnia do Bošáce dostala vďaka fotografovi Ľubošovi Balažovičovi úplne nový rozmer.
Pozná ju fotografický svet na našej Zemi.
V celosvetovej internetovej súťaži Farby jari s ňou získal Ľuboš Balažovič v konkurencii niekoľkých tisícok záberov z celej planéty ôsme miesto.
Jarnú alej osvietilo zapadajúce Slnko
Tisícky snímok bojovali v celosvetovej fotosúťaži Farby jari o titul ten najkrajšej a najzaujímavejšej. Jej vyhodnotenie sa Ľuboš dozvedel definitívne 19. augusta.
Bošácku zákrutu, ktorú v súťaži nazval Západ Slnka v aleji, vôbec nemal v pláne fotografovať.
Ironické fotky Čítajte „Záber vznikol neďaleko obľúbenej rozhľadne Hájnica. Tam som mal namierené, keďže som chcel fotografovať Haluzický kostolík i hrad v Beckove. Z tohto vŕška sa dajú fotiť zaujímavé miesta,“ prezradil Ľuboš Balažovič.
Bolo to na konci apríla krátko pred siedmou večer.
„Urobil som asi pätnásť záberov a ten najlepší potom zaslal do práve vypísanej medzinárodnej súťaže.“
Fascinujúci pohľad na bežnú zákrutu
Turisti na Hájnici neveriacky sledovali, čo v miestach, kam Ľubošov teleobjektív zamieril, môže zaujímavé vidieť.
Napísal knihu, za ktorú by v bývalom režime sedel Čítajte Keď im priamo na kopci ukázal výrazné priblíženie nádherne zelenej a Slnkom zaliatej stromovej aleje pár desiatok metrov pred Bošácou, žasli aj náhodní milovníci prírody.
„Už na prvý pohľad sa mi aj z diaľky zdalo, že z tohto záberu by naozaj mohlo vzniknúť niečo zaujímavé. Už dávnejšie som túžil v prírode zachytiť takéto podmanivé „vlnky“, ktoré na fotografii vidno.
Pomocou teleobjektívu tak vznikol krajinný detail, v ktorom sa vo zvlnenom teréne vyníma práve ostrá zákruta obkolesená stromami. Svetlo bolo dokonalé a príroda taká akurát. Pomaličky všetko začínalo rozkvitať,“ usmial sa Ľuboš.
V zábere využil aj starý betónový plot
Vo „vlnkových“ záberoch Novomešťana inšpirujú zábery Radka Severu, ktorý skvostným fotopohľadom zachytáva prírodu v okolí Kyjova. Ľuboš bol však vo fotoumení vždy sám sebou. Zlákala ho príroda a hrady.
Miluje svitania, ku ktorým patrí skoré vstávanie a napätie, či Slnko zasvieti tak, ako má. Ranné ticho mu zároveň vyčistí myšlienky a myseľ odpúta od bežných starostí.
Podľa Ľuboša Balažoviča rozhoduje o kvalite krajinkárskej fotografie predovšetkým dobré svetlo v súhre so zaujímavými farbami. Cit a oko fotografa majú tiež nenahraditeľnú úlohu.
Bývalá lesná železnička láka turistov, bajkerov aj bežkárov Čítajte „Krajinárske svetlo v zlatej hodinke s dobrým námetom je rozhodujúce. A tento záber vznikol snáď desať minút pred západom Slnka za kopce. Keď nie je v krajinkárskej fotografii výborné svetlo, tak je to obyčajný turistický cvak,“ upozornil.
Jediným problémom bol nepekný starý železobetónový plot, ktorý vás privíta po zídení prudkého kopca v smere do Bošáce.
„Vedľa plota je ešte aj nepekná budova. Tak som sa to snažil v zábere eliminovať. Kompozíciu som napokon urobil tak, že som využil aj ten starý plot. Vedie vlastne oko diváka až k tej nádhernej zákrute,“ podotkol Balažovič.
V počítači potom z fotografie stiahol mierne opar, ktorý navodzoval špinavú atmosféru ovzdušia.
Nastavil bielu a ľahko upravil kontrast. Pútavá fotografia z miesta, ktoré umelecky ešte nikto nesnímal, bola na svete.
A putovala do súťaže Farby jari, kde sa stretla s konkurenciou malebných miest z celej planéty.
Z tisícok fotografií vybrali dvadsať najlepších
Kvety, makrozábery žiab i motýľov, lesné chodníčky, detaily vtákov na stromoch, zrúcaniny pod purpurovou oblohou, vrcholy hôr, ale aj kompozície krásnych dievčat v jarnej prírode, veverička lúskajúca oriešok, poetické mračná či kamión v rozkvitnutom poli bojovali o celosvetový titul Fotografia jari, v ktorej Ľubošov záber získal napokon miesto v prvej desiatke.
FOTO: Trenčania učia Slovákov, ako s deťmi za lacno precestovať svet Čítajte „Túto fotku som posielal do súťaže po prvýkrát. Teším sa, že medzi niekoľkotisícovou konkurenciou z celého sveta uspela. Do finále sa napokon dostalo iba dvadsať najlepších,“ uviedol Balažovič.
Do súboja fotografov s danou tematikou mohol zaslať jediný záber.
A vybral ten správny. Fotografia Západ Slnka v aleji mala úspech.
„Som pyšný predovšetkým na to, že je to môj záber, ktorý nemá nikto iný. Iba ja. A to, že tento záber dokázal uspieť v konkurencii nádherných fotiek z celého sveta, je pre mňa veľmi motivujúce,“ usmial sa fotograf.
Zo záberov konkurencie ho zaujali predovšetkým portréty žien a detí nasnímané v jarnej krajine a farbami podmanivé Provensálsko. „To je aj môj tajný fotografický sen,“ prezradil.
Úspechy vo viacerých medzinárodných súťažiach
Hoci sa Ľuboš Balažovič narodil pred 46 rokmi v Smoleniciach, už vyše dvadsať rokov žije v Novom Meste.
Región a prírodu novomestskej oblasti má už lepšie zmapovanú ako tú v okolí Trnavy, kde vyrastal.
Kaštiele Ostrolúckych rozprávať nevedia. O láske Štúra sa už nedozvieme Čítajte „Oko mám už vytrénované. Milujem detaily v krajine. A využívam metódu: pozriem a vidím. Prípadne: chodím a dívam sa. Skvelé sú tie zábery, ktoré vznikajú úplnou náhodou. A toto bol jeden z nich,“ usmial sa.
Popredné miesto v celosvetovej fotosúťaži Farby jari nie je prvým Ľubošovým medzinárodným úspechom.
Už v minulosti dominoval v medzinárodnej fotosúťaži na tému Dlhá expozícia.
Vtedy so záberom slovinského kostolíka Jamnik v tvrdej konkurencii autorov z mnohých krajín dokonca zvíťazil. Úspešný na výstavách bol aj s fotkami dolomitov.
„Bol to vtedy pre mňa úplný šok, že som vyhral. Preto sa rád do súťaží zapájam. Najviac ma fascinujú krajiny v každom ročnom období, nočné zábery, portréty a farby,“ dodal na záver úspešný novomestský fotograf Ľuboš Balažovič.
