NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Novomestské centrum sa odelo do socialistického závoja. V Podjavorinskom múzeu si od 14. septembra až do 3. novembra môžete pozrieť spomienkovú výstavu Kultové predmety socializmu.
Rozsiahla expozícia súkromnej zbierky Filipa Poledoviča z Križovian nad Dudváhom doplnená o zbierkové predmety Trenčianskeho múzea v Trenčíne vás zavedie do čias, keď oslovenie súdruh a súdružka bolo na dennom poriadku.
Výstava je zároveň pripomenutím vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.
Dívajú sa na vás kultové predmety socializmu
Pri vstupe do výstavnej siene vás „srdečne“ privíta Josif Vissarionovič Stalin v nadživotnej veľkosti. Z obrazov visiacich na stenách múzea vás sleduje Klement Gottwald, Antonín Zápotocký i Viliam Široký. Pod nimi narazíte na vyznamenania zaslúžilých komunistov.
Strážia ich busty politikov i spisovateľa Petra Jilemnického. A potom už v spomienkach na éru socialistickú s nádychom komunizmu nemáte kam zrakom uhnúť.

Pripomínajú sa vám populárne korčule „kvintáky“, prešívaná kožená futbalová lopta, staré žiarovky v zažltnutých krabičkách, ktoré stále fungujú, nepoužité mydlá v pôvodnom balení i olej na parkety.
A do toho historické balenia potravín, ktoré prežili dodnes. Syry Lunex a paštéta Májka v nedobytnom obale z plechu nemôžu chýbať.
Podpultová vegeta Podravka z bývalej Juhoslávie, stále funkčné staré rádiá, toaletný papier, ktorý sa tak „trochu“ šmýkal na intímnych miestach, kolieskové korčule s popruhmi upevniteľné na akékoľvek topánky, či v drevenom vydaní vyrobená obľúbená hra malých i veľkých Člověče, nezlob se.
V dome urobil izbu revolučných tradícií
A keď sa pristavíte pri rôznych uniformách „esenbákov“, pionierskych košeliach a červených šatkách, plagátoch z 1. mája, matrioškách a nápise Volíme komunistov, máte pocit, že ste sa ocitli v izbe revolučných tradícií.
A to ste pritom na výstave mladého zberateľa Filipa Poledoviča, ktorého predmety z čias socializmu doslova opantali. Má ich doma v Križovanoch nad Dudváhom doslova tisíce. V garáži, v pivnici a v takmer všetkých miestnostiach rodinného domu, v ktorom býva.
„Od malička som niečo zbieral. Začalo to vlajkami bývalých podnikov a športových klubov. Zdokumentoval som aj dedinské futbalové kluby, ktorých „sponzormi“ boli jednotné roľnícke družstvá. Názvy družstiev na zástavkách nechýbali,“ usmial sa Poledovič.
Cez poľnohospodárske družstvá sa dostal až k zbieraniu socialistických relikvií. Filip má iba 26 rokov a z čias socializmu si reálne už nič pamätať nemôže.
Jeho zbierka ho však presúva do dôb, v ktorých žili jeho rodičia a starí rodičia. „Celá moja zbierka je dodnes vystavená v rodičovskom dome. Pivnica je premenená na izbu revolučných tradícií. Taký bol aj môj pôvodný cieľ,“ vysvetlil Filip.
Zbierka oživuje doby socializmu
To, čo nestačili z obecných úradov po páde socializmu vyhodiť, stačil Filip Poledovič zachrániť vo svojej zbierke. Na bicykli osobne „obiehal“ obecné úrady a zachraňoval, čo sa dalo.

„Zbierku budujem už pätnásť rokov. Predmetov zo socializmu sa dá dnes už nájsť ale čoraz menej a menej. Zarámovaný obraz prezidenta Gustáva Husáka bol medzi prvými exponátmi,“ zaspomínal si.
Tisíce predmetov však vďaka nemu ostanú ešte desaťročia určite zachované. Od preukazu iskričky a pioniera až po busty a smaltované tabule s rôznymi nápismi.
„Mám kontakty so zberateľmi z celého bývalého Československa, s ktorými si predmety vymieňame.
Veľa vecí sa dá zohnať aj prostredníctvom internetu. Najviac si cením predmety, ktoré sa mi podarilo zohnať z mojej rodnej obce. Bola by škoda, keby sa takmer polstoročie zahodilo do kontajnerov na odpad,“ vysvetlil svoju zberateľskú stratégiu. Takto chce aj mladej generácii pripomínať režim, ktorý tu pred rokom 1989 vládol.
A ako Filip hovorí, novým generáciám pripomenúť dobré i zlé stránky socializmu. „Je to súčasť našej novodobej histórie. Netreba však mať ružové okuliare,“ podotkol.
Obrazy prezidentov i funkčné gramofóny
A to sa už s Filipom Poledovičom potulujeme v blízkosti jednotlivých exponátov.
„V politickej miestnosti sú okrem portrétov známych najvyšších predstaviteľov z nedávnej doby a popredných pohlavárov režimu aj heslá na budovanie socializmu. Bustu spisovateľa Jilemnického som kúpil. A je pre mňa dôležitá. Družstvo v mojich rodných Križovanoch kedysi po ňom bolo aj pomenované,“ vysvetlil zberateľ.
Zasklených obrazov Gottwalda či Novotného v originálnych rámoch je už aj na internetových burzách minimum.

„Niečo nájdem aj na burzách starožitností na Slovensku i v Čechách. Pravidelne chodím na výstavisko do Trenčína, burzy v Krakovanoch bývajú v tomto smere o niečo slabšie,“ hovorí mladý muž, ktorý chce prostredníctvom predmetov zdokumentovať socializmus na Slovensku od roku 1948 až po jeho zánik v roku 1989. „Zbierku rozčleňujem do sekcií politika, šport, domácnosť, detský kútik či úrady,“ skonštatoval Filip.
Jeho rádia z čias socializmu sú stále funkčné, v dobrej forme sú aj tuzexové gramofóny. Obľúbený rozhlas po drôte však dnes už „nespojazdní“ nikto. Kábel z neho sa už nedá nikam zapojiť.
Veci z čias socializmu sa dnes falšujú
Možno neuveríte, ale falzifikáty socialistických predmetov majú zelenú aj v dnešnej dobe.
„Človek, ktorý sa tomu nevenuje, sa nechá ľahko oklamať a dobehnúť. Kúpi vec, o ktorej si myslí, že je z čias socializmu a pritom je novo vyrobená. Najviac sa falšujú smaltované tabule s rôznymi nápismi a upozorneniami,“ upozornil.
Filipovi v zbierke nechýba ani odznak poslednej spartakiády priamo z pražského Strahova. Spartakiádna minulosť je v múzeu skvelým spôsobom doplnená desiatkami čiernobielych archívnych fotografií zo spartakiád na novomestskej pôde.
Filip mnohé z častí zbierky objavil úplnou náhodou.
„A keď narazíte na starú kompletnú uniformu, v ktorej je zachované sako, nohavice, košeľa, kravata i topánky, je to paráda,“ teší sa.
Jednu z takých má priamo z Maďarska, pochádza z prelomu 60. a 70. rokov. Podľa slov 26-ročného nadšenca by malo byť zberateľov čo najviac. Vďaka nim sa totiž podarí zachrániť históriu.
Domáce múzeum
Ak nestihnete Filipovu výstavu v Podjavorinskom múzeu, nie je problém kompletnú zbierku nadšeného zberateľa vidieť priamo u neho doma v Križovanoch nad Dudváhom.

„Stačí zavolať a dohodnúť si termín. Nie je problém ma navštíviť,“ prízvukuje záujemcom o zašlé časy. Filip by bol najradšej, keby sa priestor v ich rodinnom dome poriadne nafúkol. Prírastky mu totiž neustále pribúdajú. A niektoré sú naozaj objemné.
Napríklad uniforma československého vojaka či príslušníka Verejnej bezpečnosti v kombinácii s nezabudnuteľnou bielou prilbou a šoférov zastavujúcich terčíkom. Stále múzeum však mimo bydliska vybudovať nechce.
„Rozmýšľal som aj nad múzeom v Trnave. Obávam sa však toho, že by niekto mohol niečo ukradnúť alebo úmyselne poškodiť. Zničiť bustu, ktorá má cenu 500 – 600 eur by bolo naozaj nemysliteľné,“ vysvetlil.
To čo má v jedinom exemplári, by za žiadnu cenu nepredal. Vymieňa iba socialistické predmety, ktoré má rovnaké v zbierke dva či trikrát.
Ukradli mu vzácne vlajky Spartaka Trnava
Filip Poledovič pri prehliadke svojej zbierky nezabudne na záver pripomenúť aj nepríjemnú negatívnu skúsenosť, ktorá ho dodnes veľmi bolí. Zmizli mu historické vlajky futbalového oddielu Spartaka Trnava, ktoré mali obrovskú zberateľskú cenu.
„A bola to excelentná séria. Od tých najstarších vlajok až do roku 2014. Vrátane najslávnejšej éry zápasov s Ajaxom Amsterdam či zápasov s Derby County a Dózsa Újpest,“ sklamane spomína.
Takto mu zmizlo tridsať vlajok, ktoré si dovtedy strážil ako oko v hlave. V dobrej snahe pomôcť založiť športové múzeum vlajky zapožičal a tie sa mu dodnes nevrátili. A určite už ani nevrátia.
„Kde sa vlajky podeli, netuší nikto. Boli to už veľmi ťažko zohnateľné unikáty. Správny zberateľ by totiž takéto vlajky Spartaka Trnava nik-dy nikomu nepredal. Už ich ani ja preto nikdy neuvidím. Ako sa niekto, kto ich v súčasnosti má, môže vôbec pýšiť niečím, čo mu nepatrí,“ dodal na záver zberateľ predmetov z éry socializmu Filip Poledovič.