POBEDIM. Víťazi našej čitateľskej súťaže Naj hasičská partia, dobrovoľní hasiči z Pobedima, zasahovali pri likvidácii hniezda s bodavým hmyzom.
Z hniezda priamo na autobusovej zastávke v Pobedime vyletoval agresívny hmyz, ktorý ohrozoval cestujúcich čakajúcich na spoj. V ochranných oblekoch proti dotieravému hmyzu vyrazili „do boja" štyria dobrovoľní hasiči.
Hmyz ohrozoval dospelých i deti
Nebezpečne útočiaci hmyz ohlásila Pobedimčanka Jana priamo veliteľovi miestnych dobrovoľných hasičov Martinovi Piškulovi.
„Bodavý hmyz vyletoval z hniezda na zastávke autobusu v smere na Piešťany v budove bývalej COOP Jednoty. Keď sme dorazili na miesto, videli sme hmyz ohrozujúci dospelých i deti priamo na zastávke.
Pri odstraňovaní hniezda sme museli použiť spreje proti bodavému hmyzu a vysávač na lístie," uviedol Martin Piškula, veliteľ zásahu.
V niektorých škôlkach v kraji chýbajú miesta Čítajte Dobrovoľní hasiči zasahovali v špeciálnych oblekoch, ktoré im zapožičali kolegovia z dobrovoľníckeho zboru vo Vrbovom.
Počas zásahu sa dvaja členovia domáceho hasičského zboru obliekli do ochranných odevov a hniezdo odstránili.
„Počas likvidácie hniezda s nebezpečným hmyzom neprišlo k zraneniu žiadnej zo zasahujúcich osôb. Z celej udalosti sme vyhotovili aj podrobnú fotodokumentáciu," dodal Piškula.
Teplé dni osám vyhovujú
Veľmi teplé leto vyhovovalo množeniu ôs i sršňov.
„Teraz dozrievajú jablká i slivky, oberá sa hrozno, osy idú za sladkým. Nahryznú slivku, hrozno alebo jabĺčko a berú z toho šťavu. Bodavý hmyz má množstvo prírastkov v tomto období, je ho viac a viac. Dá sa povedať, že sa teraz osy aj premnožili," skonštatoval dlhoročný včelár Marián Hlinka z Nového Mesta nad Váhom.
Včela je v tomto smere veľmi rozdielna.
Hrozno ani jabĺčko podľa jeho slov nenahryzne. Sladký zdroj využije až vtedy, keď je už nahryznutý.
„Sršne a osy sú agresívnejšie ako včely. Najhoršie je, keď sa človek začne oháňať. Navyše, jedna osa môže človeka poštípať na rozdiel od včely opakovane. Ona žihadlo po uštipnutí v rane nenechá a nevypustí," pokračoval včelár.
Alergické reakcie po uštipnutí osou nie sú výnimočné. Uštipnutie včelou môže vyvolať u niektorých ľudí zasa až alergický šok.
Uštipnutie sršňom je síce menej toxické a obsahuje menej jedu, ale zasa veľmi bolestivé.
Pomáha ocot, cibuľa i studený obklad
Osy si podľa včelára Mariána Hlinku vytvárajú geometricky presné hniezda.
Najradšej na povalách a v šopách, kde je dostatok dreva. Osy si stavajú totiž hniezda zo špeciálneho „papiera", ktorý si samy vyrábajú.
Zbierajú vlákna rastlín a suchého dreva z kmeňov stromov i stavebného materiálu. Potom tento materiál, bohatý na celulózu, rozžúvajú.
„Osy robia hniezda podobné ako včely. Vytvárajú bunky veľmi pripomínajúce papierový materiál," pokračoval Hlinka. A aká je rada dlhoročného skúseného včelára, keď už príde k uštipnutiu osou alebo včelou?
„Štípance nám teraz môžu naozaj znepríjemniť život, môže ich v týchto dňoch pribúdať. Na uštipnutie včelou je dobré ranku potierať rozrezanou cibuľou alebo octom," poradil Hlinka.
Optimálne je poštípané miesto schladiť aj studeným obkladom a natrieť protialergickým gélom. Vhodné je aplikovať ľad, niektoré „domáce rady" odporúčajú aj rozkrojený zemiak.
Ak vás osa či včela poštípu do jazyka či krku, treba okamžite privolať záchranku, pretože po opuchu hrozí udusenie.
