TRENČÍN. V Galérii M. A. Bazovského vládne vypätá predrevolučná atmosféra. Situácia navodzuje pocit, že sa schyľuje k masovému odporu.
Výtvarníci Filip Sabol (1989) a Michal Turkovič (1987) vystupujú v pozícii slovenského občana, ktorý je zmätený a znepokojený.
Občana, ktorý vidí východisko v revolúcii.
Výstava dvojice mladých výtvarníkov Proti všetkým simuluje prípravu demonštrácie a vnútorné rozpoloženie občanov, ktorí sa na nej podieľajú.
Predrevolučné dianie si v Bazovského galérii môžete pozrieť do 30. septembra.
Pozícia zmäteného slovenského občana
Výtvarníci Filip Sabol a Michal Turkovič vyrastali pred desiatimi rokmi so sprejmi v rukách v tmavých uliciach. Zažili stres i napätie, úteky pred políciou. Rebélia, vzdor a protest im prúdia v krvi dodnes.
„Autori vystupujú ako ľudia, ktorí vidia východisko v zjednotení ľudí v dav a v následnej demonštrácii či proteste,“ povedala kurátorka výstavy Simona Bérešová.
Rarita: V záhradnej železnici jazdia vlaky medzi jahodami i paradajkami Čítajte Maliarskou inštaláciou v Galérii Bazovského chcú vytvoriť atmosféru, v ktorej panuje neistota či napätie z toho, čo môže a bude nasledovať.
„Ťažisko ich záujmu spočíva v témach súvisiacich s verejným priestorom. Po sérii výstav, kde zdrojom bol exteriér postsocialistickej ulice a finálnym výstupom bola inštalácia v galérii, nasleduje výstava s opačnou stratégiou.
Autori sa vzdali odstupu pozície pozorovateľov diania v meste a vystupujú v pozícii zmäteného slovenského občana,“ vysvetlila kurátorka.
Umelci mali svoje inštalácie vždy spojené s mestom a verejným priestorom.
„V Brne sme mali expozíciu v idúcej električke. Ulica bola vždy arénou, v ktorej sa stretávajú názory ľudí a ich kultúr. Prirodzene naše aktivity vyústili do tejto výstavy Proti všetkým. Pracujeme s vizualizáciou protestov,“ uviedol vystavujúci Filip Sabol.
Snahou oboch umelcov bolo navodiť pocit, že diela z aktuálnej expozície mohol vytvoriť hocikto z nás.
Filipa a Michala spája 15-roč-né priateľstvo. Vyrastali v graffiti komunite nultých rokov.
„V minulosti sme mali problémy aj s políciou. To sú časy pred desiatimi rokmi. V súčasnosti sa ilegálnemu graffiti už nevenujeme,“ povedal Michal.
Čupieť hodiny v kríkoch ich už neláka
Sprejeri boli na Slovensku v minulosti na jednej lodi. Neskôr sa však začali aj oni deliť na skupiny.
„Niektorí z nich ostali v základnej polohe. Všade nasprejovať akurát svoje meno. Iní, ako dospievali, mali v graffiti vyššie ciele i nároky. Viacerí začali študovať aj vysoké školy s výtvarným zameraním,“ skonštatoval Filip.
Na Čachtickom hrade straší. Zo žalára vychádza biela hmla Čítajte Niektorí z ich súputníkov z minulosti robia dodnes graffiti aj po tridsiatke, ďalší sa už k dávnym časom so sprejom v ruke nechcú ani priznať.
„V roku 2004 vyšiel tvrdý zákon proti tvorcom graffiti. Hrozbou bola možnosť skončenia za mrežami až na jeden rok. No zažil som aj ja všeličo,“ usmial sa Sabol.
Čupieť štyri hodiny v kríku, aby potom „urobili“ metro súpravu či vagón ich snom už ale dnes nie je.
Vzdorovitý anarchista až do konca života?
Komunita writerov bola vždy synonymom rebélie, odporu a drzosti.
Vystavujúci autori však išli študovať umenie na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Môže sa zdať, že svoje ideály okresali vplyvom vysokoškolských učebnicových osnov.
„Aj ortodoxní sprejeri začnú po čase pociťovať nudu, aj keď si to nepriznajú. Škála rozmanitosti graffiti nie je veľmi veľká, za desať rokov sa môže vyčerpať. Tak sme sa rozhodli trošku pretransformovať výtvarné myslenie a nazrieť ďalej, ako by sa to mohlo robiť inak,“ vysvetlil Michal Turkovič.
Priznal však, že boli určite aj takí, ktorí ich transformáciu pravdepodobne odsúdili. Mnoho tvorcov graffiti s pribúdajúcim vekom podľahlo aj možnosti legálnej tvorby za nemalé peniaze.
Vystavujúci autori ani tvorcov, ktorí za finančnú protihodnotu sprejujú objednané námety po stenách, neodsudzujú.
„Keď som mal pätnásť rokov, tak som myslel, že budem taký dodnes. Ale bolo by hlúpe ostať navždy vzdorovitým anarchistom. Nie je to dobrá cesta vždy sa hnevať na všetko,“ skonštatoval Michal.
Sprej za štetec určite nevymenia
Obaja výtvarníci už počasia vysokoškolského štúdia maľby pociťovali, že práca so štetcom má svoje hranice, ktoré ich neuspokojujú. Sprej v ich rukách bol vždy fenoménom.
V Podjavorinskom múzeu uvidíte obrazy namaľované nohami i ústami Čítajte „Sprej mi začal neskutočne imponovať najmä preto, že v ňom boli štandardne namiešané odtiene. Či už základné farby, alebo poltóny,“ hovorí Filip.
Sprej v rukách ho láka natoľko, že za štetec ho vymení iba nerád. Je to rýchly štýl výtvarnej práce. Preto sa aj sprej stal farbou pre tvorcov graffiti. So sprejom v rukách sú vždy rýchli.
„Rýchlosť, prenosnosť a malé rozmery. Sprej je preto skvelý. Z malej plechovky sa dá za krátky čas nastriekať veľká plocha.“
Hnev na sprejerov aj na Slovensku postupne upadol. Mnohí z nich sú dnes tvorcami pútavej exteriérovej i interiérovej tvorby na objednávku záujemcov.
„Zlosť na tvorcov graffiti bola oveľa extrémnejšia. Dnes sú ľudia za graffiti ochotní platiť. Najlepších sprejerov vyhľadávajú prostredníctvom internetu. Je to progres, hoci od prapôvodného zmyslu graffiti sa to vzďaľuje,“ dodali Michal Turkovič a Filip Sabol.
