NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Násilie medzi ľuďmi bez domova sa začína pri slovných potýčkach, stupňuje sa do agresívnych konfliktov a bitiek, neraz končí zabitím i vraždou.
Zaujímavé informácie nielen o agresivite v komunite bezdomovcov nám poskytol psychológ Karol Kleinmann zo Súkromného psychologického centra Salvus.

Dá sa vo všeobecnosti tvrdiť, že bezdomovci majú medzi sebou viac agresívnych jedincov ako bežná ľudská komunita?
– Nedá sa to takto povedať. Bezdomovci sú zložení z viacerých skupín ľudí. Niektorí prišli o byt aj preto, že sa nevedeli dohodnúť s manželkou, alebo kvôli iným nešťastným skutočnostiam.
Z iných sa stali alkoholici a skončili bez strechy nad hlavou. Agresivita je vlastnosť, ktorú môžeme mať alebo nemusíme. Pochopiteľne, prostredie môže na agresivitu vplývať.
Ako mení povahu človeka nová životná situácia?
– Niekedy musí brániť aj to posledné, čo má. Agresivita preto nemusí byť účelová. Nemusí to tak byť, že som agresívny, pretože som bezdomovec.
Môže to byť tak: som agresívny, lebo si niečo chránim. Niekedy naozaj to úplne posledné, čo bezdomovec vlastní. Veľkú úlohu, samozrejme, pri agresivite môže zohrať aj alkohol.

Kvôli čomu prichádza najčastejšie medzi bezdomovcami k agresívnym stretom?
– Sú to najmä záležitosti okolo vlastníctva niektorých vecí alebo vo vymedzení teritória. Niekedy si o niektorej veci myslia bezdomovci, že patrí jednému aj druhému.
Pod vplyvom alkoholu prichádza medzi bezdomovcami aj k bezdôvodným napadnutiam a agresívnym útokom s rôznou intenzitou.
Medzi bezdomovcami končia aj slušní ľudia. Môže táto situácia zmeniť povahu človeka až tak, že sa z relatívne slušného človeka stane hrubý až agresívny jedinec?
– Býva to menej často, ale výnimočne sa to stane. Najmä, keď sa ten človek zatne. Alebo cíti nespravodlivosť, že život bol voči nemu veľmi krutý.
Potom miesto zmierenia alebo hľadania vykúpenia sa zo zlej cesty skôr ten človek robí opak. Zatvrdne na život. Niekedy takýto človek skončí až na kriminálnej dráhe.
Alkohol u bezdomovcov zvyšuje aj ich agresivitu.
– Z bezdomovcov sa stávajú alkoholici. Pijú najmä lacné alkoholy. Prípadne si z kontajnerov vyberajú zvyšky a potom si ich zlievajú do jednej fľašky. Určite si ani za peniaze, ktoré dostanú, nekupujú alkohol kvalitný. Kupujú si s obľubou predovšetkým známe čučo.
Je ale fakt, že nie všetky peniaze, ktoré bezdomovci dostanú, použijú na kúpu alkoholu. Ja som mal tiež dlho názor, že dávať peniaze bezdomovcom nie je najlepšia forma. Niektorí však potrebujú peniaze na ubytovňu. Niektorí si povedia, fajn, môžem sa vyspať v ubytovni. S darovaním financií je to preto relatívne.
Akým spôsobom v mestách bezdomovci vytvárajú skupiny a väčšie komunity?
– Grupovanie je aj podľa teritória, v ktorom sa nachádzajú. I podľa teritória, v ktorom nejakým spôsobom získali ľudí, ktorí im poskytujú určite materiálne veci i peniaze.

Hľadajú časti mesta, kde je to pre nich výhodnejšie ako inde. Tvorbu skupín však ovplyvňujú aj kamarátstva. Bezdomovec kamarátovi popíše, že je to tam výhodnejšie a potom sa spolu presunú do inej časti mesta. Stačí im aj o niečo viac tepla. Aj to je dôvod presunu.
Mávajú v skupine vodcu alebo nepísanú skupinovú hierarchiu?
– Každá skupina, pokiaľ sú tam viac ako dvaja – traja ľudia, máva svojich vodcov.
Vždy sa tu dominantná osoba nejakým spôsobom presadzuje. Pokiaľ by však vodca bol priveľmi agresívny a ostatní by museli na neho robiť a zabezpečovať ho, dalo by sa hovoriť o určitých gangoch a skupinách na pokraji kriminálnej činnosti.
Ako dlho dokáže skupina bezdomovcov medzi sebou spolunažívať bez problémov?
– Nerobil sa žiaden sociologický prieskum, ako oni dlho vydržia v skupine. Odhadujem, že je to pravdepodobne do momentu prvého väčšieho problému, alebo väčšieho konfliktu či nezhody.
Potom odchádzajú od seba a hľadajú si niečo iné. Oni sú voľní a slobodní a môžu spať, kde sa im to hodí. Nebude predsa tam, kde mu niekto robí nervy a peklo zo života.