NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Gymnaziálny profesor matematiky a fyziky RNDr. Jiří Steckbauer sa za 26 rokov svojho pôsobenia na novomestskom gymnáziu stal vďaka svojmu nadšenému a náročnému spôsobu vyučovania jednou z najväčších matematických legiend a osobností tejto školy v jej takmer storočnej histórii. Zomrel.
V mnohých jeho študentoch budú spomienky na nezabudnuteľného pedagóga celý život.
Tak, ako sa nedajú zabudnúť vedomosti, ktoré svojim študentom s neopakovateľným nadšením počas celého života odovzdával.
Profesor, ktorý miloval matematiku a fyziku
Svet matematiky a fyziky mu učaroval. Euklidova veta, funkcie, grafy, hyperboly, paraboly, rezy, konštrukcie či tabuľky. To bol jeho pozemský a zároveň nadpozemský svet. Svet čísel, ktoré tak dokonale ovládal.
Matematika bola pre neho kráľovnou, fyzika princeznou. Vždy to tak tvrdil. Vedy, ktoré ho na celý život opantali.
Vedy, ktorých kúzlo a poznatky dokázal doslova s fanatickým nadšením a entuziazmom odovzdávať desiatky rokov svojim študentom a žiakom.
Matematiku a fyziku dokázal úžasne podať a neobyčajne vysvetliť. Až do takej miery, že sa podľa jeho vzoru tieto vedy rozhodli mnohí jeho študenti študovať.
Gymnaziálny profesor Jiří Steckbauer.
Pre nás, študentov, jednoducho, „Šteko“. Prezývka, ktorá sa študentskými generáciami ako prvá prenášala z jednej na druhú.
Tak, ako sa prenášali zaručené i nezaručené metódy a hlášky o jeho vyučovaní. Áno, bol to úplne iný pedagóg.
Nezameniteľný, neprehliadnuteľný
Ikona. V dnešnej dobe takých už veľa niet. Nadšený, veľmi náročný, očarený svojou pedagogickou prácou, ktorú doslova miloval a venoval jej celý svoj život.
A každú hodinu začínal citátom. Písali sme si ich do zošita a potom nasledovali tie zložité matematické a fyzikálne výpočty.
A keď sme sa spýtali, ako máme citátu od niektorej z jeho obľúbených osobností histórie porozumieť, aby sme zabili kus hodiny, zahlásil: Citáty sa nevysvetľujú.
Pre mnohých génius, pre iných postrach. Ale tak to s nevšednými ľuďmi býva. A s učiteľmi obzvlášť.
Profesor Jiří Steckbauer sa narodil v roku 1945.
V roku 1968 úspešne absolvoval Prírodovedeckú fakultu dnešnej Masarykovej univerzity v Brne, v roku 1983 tu získal titul doktor prírodných vied.
Svojím charakteristickým a nezameniteľným spôsobom učil matematiku a fyziku na novomestskom gymnáziu vyše štvrťstoročie.
V rokoch 1968 – 1994 posunul do matematicko-fyzikálnych výšin stovky svojich gymnaziálnych študentov.
Mnohí z nich dnes jeho poznatky využívajú vo svojej praxi a dodnes ich nezabudli. Jiří Steckbauer vymenil už vtedy stredoškolské osnovy za takmer vysokoškolskú náročnosť, o ktorej študenti z ostatných gymnázií ani nesnívali.
A tých najlepších stredoškolákov priviedol počas štúdia na vrchol matematických i fyzikálnych súťaží, v ktorých v rôznych vekových kategóriách pod jeho vedením víťazili.
Spolupracoval s Ústredným výborom matematickej olympiády v Prahe, publikoval v odborných matematicko- fyzikálnych časopisoch, miloval časopis Matematické rozhledy, recenzoval knihu Matematika hrou i vážne.
A ešte jedna perlička. „Jeho“ stredoškolskí dvojkári a trojkári zvykli matematiku doučovať vysokoškolákov. Býval kúsok za hranicou. V Květnej. Každý deň do Nového Mesta nad Váhom 26 rokov dochádzal.
A keď bolo pekné počasie, jazdil do mesta vzdialeného od jeho rodiska vyše dvadsať kilometrov, na bicykli.
Študenti za ním cestovali aj mnoho kilometrov
Po rozpade nášho spoločného štátu, Československa, sa na gymnaziálnej pôde už dlho nezohrial. Od roku 1994 do roku 2008, kedy odišiel na dôchodok, učil matematiku na základnej škole v Strání.
Naďalej však k nemu domov, do Květnej, dochádzalo zo Slovenska mnoho stredoškolákov a vysokoškolákov na doučovanie. Matematiku a fyziku v našom regióne tak dokázal podať iba málokto. A tak študenti za ním cestovali aj mnoho kilometrov.
18. august 2018 bol posledným dňom Jirku Steckbauera na pozemskom svete.
Možno so svojím vždy spoteným čelom a nezabudnuteľnými typickými starými okuliarmi stojí už za katedrou, tabuľa je husto popísaná a pred ním množstvo nebeských anjelov sediacich v laviciach s otvorenými zošitmi.
A tak, ako vždy hovoril na začiatku hodiny: Dáme si citátek a jdeme na to. Pište si...
Ďakujeme, pán Profesor, ďakujeme, Šteko.
Váš študent, Martin Šimovec
