TRENČÍN. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zhodnotil hospodárenie samospráv s mestskými peniazmi.
Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu roka 2017 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Opačná situácia je v Myjave.
Trenčín obsadil v rebríčku celkové 62. miesto zo 138 hodnotených miest, spomedzi 50 najväčších samospráv je však šieste najzadlženejšie mesto na Slovensku.
Analýza hospodárenia má zvýšiť tlak
Hlavným cieľom projektu je podľa INEKO zvýšenie tlaku na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a žúp.
Vďaka tomu, že občania a média získajú viac informácií o hospodárení ich obce v porovnaní s inými obcami, môžu efektívnejšie vyžadovať zodpovedné správanie ich starostu, primátora alebo župana.
Vyhlásili generálny pardon, neplatiči môžu ušetriť Čítajte INEKO pri hodnotení celkového finančného zdravia samospráv vybralo päť kľúčových zložiek finančného zdravia, ako celkový dlh, dlhová služba, bilancia bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti a záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti.
Finančné zdravie sa vyjadruje číslom v intervale 0 (najhoršie) až 6 (najlepšie), počítané na základe údajov za štyri po sebe idúce roky ako kombinácia spomínaných piatich vybraných indikátorov finančnej stability.
„O finančnej kondícii samospráv dokážu dobre vypovedať aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje.
Najzaujímavejším z nich je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov,“ informoval analytik INEKO Matej Tunega.
Výdavky nafúkli komunálne voľby
V roku 2017 dosiahli všetky najväčšie mestá s výnimkou Martina kladnú bilanciu bežného účtu. Najlepšie hodnoty zaznamenali Dubnica nad Váhom (+23,7 percenta), Nové Mesto nad Váhom (+23,3 percenta), Malacky (+16,3 percenta), Trenčín (+15,0 percenta) a Trnava (+14,6 percenta).
„Sumárna bilancia bežných účtov 50 najväčších miest predstavovala +9,6 percenta, čo je medziročné zhoršenie oproti hodnote +10,9 percenta z roku 2016.
Dôvodom tohto zhoršenia je, že mestá „neustrážili“ svoje bežné výdavky. Tie medziročne narástli až o 6,1 percenta, čo pravdepodobne súvisí s blížiacimi sa komunálnymi voľbami,“ skonštatoval Tunega.
Rebríček vedie Nové Mesto nad Váhom
Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu 2017 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Obe mestá majú nulový celkový dlh, pričom
Priemyselný park v Novom Meste narastie, pribudne stovka pracovných miest Čítajte Novému Mestu nad Váhom patrí prvé miesto už štvrtý rok po sebe.
Podľa primátora Nového Mesta nad Váhom Jozefa Trstenského dobré hospodárenie súvisí s dvadsaťročnou kontinuitou v riadení a personálnej stabilite.
Mesto si stále zachovalo organizácie ako Technické služby alebo Mestský bytový podnik.
„Snažíme sa služby, ako sú zber komunálneho odpadu, opravy a budovanie chodníkov, ciest alebo verejného osvetlenia robiť vlastnými organizáciami. Tie náklady pre mesto sú oveľa nižšie, ako keby sme to objednávali cez súkromné firmy,“ povedal Trstenský.
Trenčín obsadil v rebríčku 62. miesto zo 138 hodnotených samospráv.
Celkový dlh mesta v minulom roku podľa INEKO je na úrovni 32,5 percenta, prekročil 12 miliónov eur.
Predstavuje priemerný dlh na jedného obyvateľa vo výške 222 eur.
V rámci 50 najväčších miest je Trenčín šieste najzadlženejšie mesto.
Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 percent.
V roku 2010 pritom dosiahol celkový dlh Trenčína 87,5 percenta.
Myjava dopláca na rok 2010
Na opačnej strane rebríčka je Myjava. Hovorca mesta Marek Hrin vysvetľuje, že Myjava stále dopláca na situáciu z konca roka 2010.
„Vtedy sme boli nútení pre odstúpenie štátu od zmluvy na rekonštrukciu ZOS Nezábudka zafinancovať projekt pred dokončením sami. Dostali sme sa tak do veľkej finančnej záťaže a prekročili nie vlastnou vinou zákonné limity,“ povedal Hrin.
Mesto sa pre odstúpenie štátu od zmluvy dodnes so štátom súdi. Od roku 2010 sa podľa neho mestu postupne darí ekonomickú situáciu zlepšovať.
„Do konca roka 2017 sme dlh znížili o viac ako 35 percent. Stále však na tom nie sme dobre, čo sa prejavuje napríklad v záväzkoch po splatnosti,“ skonštatoval hovorca Myjavy.
Mesto sa musí podľa Hrina každoročne rozhodovať, či zastaví investičnú činnosť a zameria sa výlučne na finančné ozdravenie, alebo nastaví systém tak, že samospráva bude pokračovať v investíciách, rozvoji mesta, bude sa pokúšať čerpať eurofondy aj za cenu len postupnej stabilizácie, ktorá potrvá niekoľko rokov.
„Rozhodli sme sa napokon pre tú druhú cestu, ktorá je síce náročnejšia a v podobných hodnoteniach nás nestavia do dobrého svetla, ale umožňuje ďalší investičný rozvoj Myjavy,“ dodal Hrin.
