ČSSR. Šesťdesiate roky 20. storočia priniesli do krajín východného bloku snahy o isté zjemnenie totalitného režimu. Zásluhu na tom mal najmä prvý tajomník
Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov. Medzinárodné vzťahy sa pomaly menili, čo vytváralo podmienky na vnútropolitickú zmenu vo viacerých krajinách, vrátane Československej socialistickej republiky.
Dubček nahradil Novotného
V čele Komunistickej strany Československa (KSČ) sa postupne presadzovala mladá, nová generácia s vidinou riešiť hospodárske, sociálne, kultúrne aj ekonomické problémy, čo vyvolalo vnútrostranícke konflikty.
Zmeny, po ktorých spoločnosť túžila vrátane priblíženia sa západnému štýlu života, ale stará garnitúra nechcela dopustiť. Kritiku si zaslúžil najmä prezident a prvý tajomník strany Antonín Novotný, ktorý sa na jeseň 1967 postavil proti liberalizácii spoločnosti.
V januári 1968 sa na zasadnutí Ústredného výboru KSČ vzdal funkcie, v ktorej ho nahradil Alexander Dubček.
S príchodom rodáka z Uhrovca na post prvého tajomníka strany došlo k výmene ľudí na vedúcich pozíciách strany, štátneho aparátu, i prezidenta.
Akčný plán KSČ, ktorý mal v socialistickej republike nastaviť socializmus s ľudskou tvárou, sa nestretol s pochopením susedných krajín patriacich do sovietskeho bloku. Strach z antisocialistického vývoja v ČSSR a kontrarevolúcie vyvolal v Kremli obavy, Moskva v máji 1968 zmietla náznaky možnej zmeny politického kurzu v spoločnom štáte Čechov a Slovákov zo stola.
Okupácii predchádzalo cvičenie na Šumave
Demonštráciu svojej sily predviedli koncom júna armády Varšavskej zmluvy cvičením na Šumave. Zmenu vnútropolitickej línie Sovieti komunikovali viackrát pri rokovaniach vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy, i samotným predstaviteľom ČSSR.
Od slov k činom došlo v noci z 20. na 21. augusta 1968, kedy československé hranice prekročili vojská Varšavskej zmluvy – asi pol milióna vojakov, 2 000 diel, vyše 6 000 tankov a 800 lietadiel.
Po ich príchode došlo k množstvu konfliktov, do cesty sa okupačným vojskám postavili neozbrojení ľudia.
Občania strhávali pred vojakmi názvy ulíc, smerovacie tabule, steny pokryli nápisy a transparenty. Tie sovietskych vojakov vyzývali, aby odišli.
Podľa odhadov v dôsledku okupácie zomrelo v ČSSR najmenej 108 ľudí, z toho 37 na území Slovenska. Stovky ďalších bolo ťažko zranených. Príchod státisícov vojakov stopol proces demokratizácie a odštartoval normalizáciu. Tá zrušila nádej ľudí v Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou.
