BECKOV. Na Beckovský hrad sa po vyše 400 rokoch vrátila Beckovská madona.
V nedeľu 19. augusta ju v Kostole sv. Štefana Kráľa v Beckove vysvätil Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch.
V hradnej kaplnke bude každoročne počas návštevnej sezóny, jeseň a zimu prečká na farskom úrade.
Hrad prebudoval Stibor zo Stiboríc na honosné sídlo Čítajte Jej výroba stála takmer 8-tisíc eur, časť z peňazí získal hrad vďaka vlaňajšej aukcií fotografií Ľuboša Balažoviča.
Z Beckova ju odniesli v roku 1595
Na prinavrátení Beckovskej madony do priestoru kaplnky pracovali na hrade od roku 2012.
Ako vysvetlil výkonný riaditeľ záujmového združenia Hrad Beckov Peter Pastier, madonu vyrobili v Tirolsku z limbového dreva na podnet Ctibora zo Ctiboríc koncom 14. storočia.
„Hovorí sa, že Ctibor so svojou manželkou nemohli mať dlho deti, tak Ctibor daroval sochu madony s dieťaťom. Prvý zázrak, ktorý spravila bol, že sa im narodili tri deti – dedič Ctibor a dve dcéry,“ povedal Pastier.
Novými čestnými občanmi Beckova sú manželia Dvořákoví Čítajte Madonu ale veľakrát presúvali. Po privezení z Tirolska do kaplnky v Beckove putovala ako dar po krátkom čase do Nového Mesta nad Váhom.
Neskôr ju syn Ctibora pod hrozbou husitských nájazdov presťahoval späť do beckovskej hradnej kaplnky, kde už pobudla dlhšie. V 16. storočí madonu Ladislav Bánffy presťahoval na povalu, neskôr ju objavili dokonca v potoku.
„Až Ladislavova sestra Anna, ktorá sa vydala na Moravu, si ju so sebou zobrala na hrad Cimburk ako dedičstvo. Dôvodom bolo to, že Bánffyovci sa v 16. storočí prikláňali skôr k protestantskej viere a Anna bola jediná katolíčka.
Preto si katolícke relikvie a veci, ktoré boli v kaplnke, vzala ako veno na Moravu,“ vysvetlil riaditeľ.
Na hrade Cimburk pobudla do roku 1664, kedy ju preniesli do kostola v Koryčanoch. Tam je dodnes.
Pomohla aj dražba fotografií
V nedeľu vysvätená Beckovská madona vznikla v devínskom ateliéri reštaurátora Gabriela Strassnera.
Trenčianski draci sú majstrami sveta (+FOTO) Čítajte „Pôvodnú madonu vyrobili z limbového dreva, my máme jej faximíliu. Je teda identická, len nie je z dreva, ale je odliatkom z epoxidu. Má výšku 183 centimetrov, je ľahká a zvnútra dutá. Všetky práce, maľby aj nanášanie zlatých plátkov sme vyriešili reštaurátorskými metódami,“ priblížil Peter Pastier.
Jej výroba stála hrad necelých 8-tisíc eur, menšou časťou pomohla aj vlaňajšia dražba fotografií hradu Beckov, vďaka čomu vyzbierali vyše 500 eur.
„Aj tie sme použili na zakúpenie madony, zvyšné peniaze sme doložili z nášho rozpočtu, ktorý sme vyzbierali na vstupnom,“ dodal riaditeľ Beckovského hradu.
