DOLNÉ SRNIE. Päťdesiat povestí a príbehov z Trenčianskeho kraja ponúka knižka Trenčianske povesti od Jána Skovajsu a Petra Mišáka. V chronologickom poradí sú zoradené najpútavejšie povesti z nášho regiónu.
Pútavá knižka pre všetkých

Časy, keď jaskyňu na trenčianskej Skalke obývali pustovníci Svorad a Benedikt, ale aj kruté doby, počas ktorých tatárske hordy plienili náš kraj, či tajomstvá
Studne lásky, Katovho domu i záhady krýpt trenčianskeho kostola. Kurucké vojny, zbojníkov v Soblahove, zhromažďovanie pokladov na Trenčianskom hrade a mnohé iné príbehy približuje zbierka povestí, ktorú napísal regionálny historik a publicista Ján Skovajsa z Dolného Srnia a spisovateľ – autor kníh povestí a rozprávok Peter Mišák.
„Krvavá svadba v Dubodieli, Záhadná hostina, Prvá obeť bitky pri Kostolnej, O vodníkovi z Horného mlyna, Fatima, Matúš Čák, Kuchár Johannes či Vznešený hosť v Trenčíne je len zopár ďalších povestí, ktoré čitateľ v našej knihe nájde.
Tá je určená čitateľom všetkých generácií. Každý si v nej pre seba objaví množstvo nových informácií a pozoruhodností,“ povedal autor knihy Ján Skovajsa.
Päťdesiat povestí s vydarenými ilustráciami
Trenčianske povesti sa tak stali štvrtou publikáciou edície Povesťová mapa Slovenska. Vydavateľstvo Matice Slovenskej odštartovalo pútavú sériu Povesťami a príbehmi z medenej Bystrice, nasledovali Levočské povesti, Murárske povesti a Povesti o slovenských riekach.

Mária Zjavková z vydavateľstva Matice slovenskej pochádza zo Selca. Trenčiansky kraj jej je teda veľmi blízky. Oslovila preto Jána Skovajsu, s ktorým martinské vydavateľstvo spolupracovalo už aj v minulosti.
Navrhli mu, či by publikačne neprispel do Povesťovej mapy Slovenska samostatnou knihou týkajúcou sa trenčianskeho regiónu.
„Veľmi som sa do toho nehrnul. S povesťami som veľké skúsenosti doteraz nemal. Napokon som sa do toho pustil v spolupráci s Petrom Mišákom,“ povedal autor. Tretím do „partie“ bol známy knižný ilustrátor a karikaturista Milan Stano.
Každú z povestí oživil svojskou typickou ilustráciou. Pri návrhu mu autori takmer dvestostranovej knižky nechali voľnú ruku.
„Milan si všetky povesti prečítal a sám si vybral najvhodnejší námet obrázku, ktorý potom zrealizoval. Nakreslil aj Matúša Čáka Trenčianskeho v povesti, ktorá patrí k najstarším z našej zbierky,“ prezradil Skovajsa.
Podmanivé čiernobiele ilustrácie obohacujú aj poviedku Skamenený mních,
Nešťastná láska Kataríny Suňogovej, či Strašidelné väzenie. Päťdesiat kresieb dáva publikácii „filmovú“ podobu.
Rokmi prikrášlené a zdramatizované povesti

Staré historické knihy, publikácie Jozefa Braneckého, archívy, monografie obcí, kroniky obcí i miest.
To boli hlavné zdroje informácií pre vznik zbierky povestí z trenčianskeho regiónu. Mnohé z podnetov dali aj trenčianski historici Milan Šišmiš a Jozef Karlík.
„Z tých najstarších povestí sa už nedá dobre odhadnúť, koľko je tam pravdy a koľko primysleného. Tie novšie povesti sa dajú viac overiť. Skutočne sa určite udialo viac ako polovica z deju novších povestí. Povesti sa často medzi ľuďmi odovzdávali prerozprávaním. Dnes už ťažko zistiť, čo kto do príbehu pridal,“ usmial sa Skovajsa.
Niektoré z povestí v minulosti ľudí oslovili viac, iné menej. Tie „menej záživné“ sa z ich života postupne vytratili. Práve táto zbierka ponúka ucelený prehľad výberu tých najzaujímavejších, ktoré sa uchovali.
„Mnohé príbehy sme objavili aj vo veľmi starých kronikách. V povestiach ľudia obsahové prvky nemenili. Niečo ale prikrášlili a zdramatizovali. Niečo som podľa možností minimálne upravil aj ja,“ pokračoval autor, ktorého najviac oslovila povesť Prvá obeť bitky pri Kostolnej.
Príbeh o učiteľovi, ktorý sa počas bojov v obci vrátil po zabudnutú Bibliu a kvôli nej napokon zahynul.
Pravdepodobne napíše aj druhý diel
Štúdium materiálov trvalo Jánovi Skovajsovi a Petrovi Mišákovi niekoľko mesiacov. Až potom sa mohli autori pustiť do zostavenia výberovej publikácie Trenčianske povesti.
„Tých povestí sme objavili a spracovali toľko, že sa pravdepodobne pustíme aj do napísania druhého dielu. Ostalo veľmi veľa zaujímavých vecí. Objavil som aj veršovanú povesť o Trenčíne, ktorá bola evanjelickým kňazom Valeriánom Máderom z Trenčína napísaná už v roku 1588 v latinčine. Preložil ju Miloslav Okál,“ pokračoval Skovajsa.
Práve takmer päťstoročná veršovaná povesť by mala byť otváracou v druhom pokračovaní publikácie. Podľa Skovajsu je to nádherná a ospevná báseň o Trenčíne.
„S prvým dielom knihy som sa trápil dlho. Ale bola zima, tak bolo dosť času. Oslovili ma z vydavateľstva pred štyrmi rokmi. Odvtedy to boli desiatky mesiacov práce. Našťastie mám doma vytvorený veľký archív historických vecí, ktoré si odkladám. Aj to mi veľmi pomohlo,“ vysvetlil publicista z Dolného Srnia.
Zadosťučinením bola pre autorov exkluzívna podoba publikácie.
„Keď som knižku prvýkrát uvidel, bol som šťastný a spokojný. Veľká vďaka patrí aj Milankovi Stanovi, ktorý ilustroval aj obal Trenčianskych povestí,“ dodal Skovajsa.