TRENČÍN. Karner sv. Michala sa teší čoraz väčšiemu záujmu návštevníkov.
Do dvojpodlažnej budovy z druhej polovice 15. storočia zavítalo v tomto roku už viac ako 2 200 návštevníkov.
Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea Petra Martiniska čaká objekt výmena strechy, cez ktorú do gotickej stavby zateká. V minulosti slúžil ako kostnica, kaplnka i sýpka, od roku 2007 má v ňom expozičné priestory Trenčianske múzeum.
V karneri sa konali bohoslužby
Karner sv. Michala je okrem hradu dodnes jedinou zachovanou gotickou stavbu v Trenčíne.
Matúšovu vežu zaplní na jeseň gotický nábytok Čítajte „Pôvodne slúžil ako kostnica, bol to úzus, že pri farskom kostole sa vždy nachádzal aj cintorín. Tu bol ale priestor dosť malý, aby bolo kde znova pochovávať, staré hroby museli vyčistiť, a preto vznikali kostnice, kde sa kosti pochovaných prenášali,“ vysvetlila kunsthistorička Trenčianskeho múzea Veronika Ďurejová.
Karner slúžil najskôr ako kostnica, po vyhorení Kostola narodenia Panny Márie v roku 1528 a počas jeho zdĺhavej opravy ho veriaci využívali ako kaplnku.
Karner sv. Michala
Zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie.Dnešnú nadzemnú časť nadstavili začiatkom 16. storočia.Budovu zrekonštruovali medzi rokmi 1973 – 1989, predtým dlhodobo chátrala.Vo výklenkoch oproti vstupu je niekoľko fragmentov sakrálnej architektúry – sochy zlátených anjelikov – putti a niekoľko sošiek svätcov, pochádzajúcich zo 17., 18. a 19. storočia.Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachoval fragment malého prenosného oltárika okolo roku 1420 a dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 do zbierok Národnej galérie v Budapešti.
ZDROJ: MUZEUMTN.SK
Tá dostala malú zvonicu, vnútri bol organ a konali sa tu bohoslužby. Počas tureckých vpádov okolo roku 1560 slúžil ako mestská zbrojnica.
„Z 18. storočia sa nezachovali žiadne zmienky o jeho využívaní, až v kanonickej vizitácii z 19. storočia sa uvádza ako sýpka alebo skladisko. V 20. storočí tu prebehli archeologické výskumy a objekt obnovili, od roku 2007 slúži pre účely Trenčianskeho múzea,“ poznamenala Ďurejová.
FOTO: Historická žatva na lubinských kopaniciach Čítajte Súčasná expozícia pozostáva z dvoch podlaží. V prízemí je zbrojárska časť, v ktorej v minulosti odlievali gule, v hornej prierez sakrálnymi predmetmi z obdobia gotiky a baroka zo zbierok múzea.
Historička umenia za zaujímavý pokladá obraz svätého Martina, patróna žobrákov z Trenčianskej Turnej, gotickú madonu z Trenčianskych Mitíc a závesný obraz svätého Františka Xaverského, patróna mesta Trenčín.
Najvzácnejší exponát, ktorý odkazuje na minulosť, v karneri chýba.
„V prízemí môžu návštevníci na paneli vidieť, ako vyzerá dodnes zachovaný gotický oltár a dve krídla z hlavného oltára z Kostola narodenia Panny Márie, ktorý je už dnes v Maďarskom národnom múzeu, kam prešiel v roku 1918,“ doplnila Ďurejová.
Každá socha nesie svoj príbeh
Dozor nad exponátmi a samotným karnerom má Mária Novomestská. Zvedavým turistom rozpráva o histórii objektu, exponátov a najmä jej obľúbených sochách.
„Každá nesie svoj príbeh. Rada rozprávam o svätej Alžbetke Uhorskej Durinskej, ktorá je aj patrónka zasvätená kostolíku v Dolnej Súči, a svätom Františkovi z Paoly, patrónovi vegetariánov a pustovníkov,“ povedala.
Trenčianski draci sú majstrami sveta (+FOTO) Čítajte Svätý František z Paoly bol podľa nej do 15 rokov obyčajným chlapcom, ktorý oslepol a utiekal sa spolu s rodičmi k svätému Františkovi.
„Modlili sa, aby opäť videl. Rád ležal na rozkvitnutej lúke a kochal sa vôňou kvetov a stromov a vyzdravel,“ upozornila Mária Novomestská.
