Čo piť a čo nepiť?
Čím je vonku teplejšie, tým väčšiu chuť máme na ľadovo studené nápoje. Ich pitím si však môžeme viac uškodiť, ako pomôcť. „Ľadová voda môže pôsobiť v našom rozhorúčenom organizme stresujúco na horné dýchacie cesty,“ upozorňuje všeobecná lekárka Eva Smíšková a dodáva, že takto si môžeme ľahko spôsobiť zápal hltana.
Ešte nepriaznivejší vplyv majú ľadové nápoje na sliznicu žalúdka, môžu v tejto oblasti dokonca vyvolať kŕčovité bolesti. Čo je teda ideálne na zahnanie smädu? „Vhodné je piť mierne chladené tekutiny, s teplotou okolo 18 až 20 stupňov, tie najlepšie zaženú smäd,“ odporúča Smíšková.
Vyhýbať by sme sa mali sladeným nápojom, ktoré smäd skôr podporujú, než utíšia a navyše obsahujú veľa zbytočných cukrov. Ovocné a zeleninové šťavy budú určite osviežujúcejšie, keď si ich zriedime s vodou.
Pozor si treba dávať aj na pitie alkoholických drinkov, pivo nevynímajúc. Intolerancia na alkohol v horúčavách prudko stúpa. Keďže jedno i druhé rozširuje cievy, môžeme organizmus dohnať až ku kolapsu, napríklad ak si na prudkom slnku dávame jedno pivko za druhým.
Aj strava ochladzuje
„V horúčavách potrebuje organizmus spáliť menej energie na to, aby sa vyrovnala teplota tela s teplotou vonkajšieho prostredia, preto sa znižuje bazálny metabolizmus,“ vysvetľuje Eva Smíšková. Preto máme v lete chuť na menej kalorické jedlá, chutí nám viac zelenina a ovocie.
Podľa ajurvédy a tradičnej čínskej medicíny má surová rastlinná strava na telo ochladzujúci účinok, takže telo si samo pýta, čo potrebuje. Eva Smíšková odporúča ako ideálne na leto typické stredomorské stravovanie, ktoré preferuje rôzne šaláty, ovocie, dusenú zeleninu, cestoviny bez ťažkých omáčok, menej červeného mäsa a viac rýb.
Kapitolou samou osebe je zmrzlina. Z hygienického hľadiska je to veľmi citlivá potravina. Obsahuje smotanu, mlieko a vajcia – a to všetko v lete ľahko podlieha skaze. Určite je bezpečnejšie konzumovať balené zmrzliny a nanuky, ktoré podliehajú prísnejšej kontrole.
Ak má však takáto zmrzlina pokrčený, pretrhnutý alebo inak poškodený obal, je možné, že nebola dobre skladovaná, minimálne raz sa už roztopila a potom opäť zmrazila, takže môže obsahovať zdraviu škodlivé mikroorganizmy. Tie sa v zmrzline môžu objaviť, aj keď nie je dostatočne tvrdá, čo znamená, že nebola uskladnená pri dostatočne nízkej teplote.
Pozor na mokré plavky
Aj keď sa teplota vzduchu vyšplhá nad tridsiatku, môžete ľahko prechladnúť. Napríklad keď si po kúpaní v chladnej vode nevyzlečiete mokré plavky. Možno vás krásne chladia na tele, ale aj tak urobíte lepšie, keď sa prezlečiete do sucha a necháte ich voľne uschnúť na konári stromu alebo na uteráku.
Vlhké plavky podporujú zápal močových ciest a vznik kvasinkových ochorení. Spôsobujú podchladenie panvy, čím sa znižuje v tejto oblasti prekrvenie a imunitný systém potom nedokáže udržať v pošve rovnováhu baktérií.
Ak nechcete stráviť leto v gynekologickej ambulancii, je dobré mať vždy po ruke okrem plaviek na kúpanie aj plavky na opaľovanie, ktoré si môžete hocikedy prezliecť. Inak plávanie je ideálny šport na leto, doktorka Smíšková ho odporúča počas letných horúčav spolu s chôdzou ako najvhodnejší druh pohybu.
Človek sa pri ňom nespotí, spáli dostatočné množstvo kalórií, nenásilne posilní kardiovaskulárny systém a rozhýbe kompletne celé telo. Pokiaľ ide o riziko gynekologických zápalov, zvyšuje ho aj nepriedušná spodná bielizeň z umelých vlákien. Určite je preto vhodnejšie uprednostňovať ľahké bavlnené materiály.
Osvieženie v sprche
Máte chuť vliezť po prehriatom slnečnom dni do sprchy a pustiť na seba prúd studenej vody? Prechod z jedného extrému do druhého sa vám nemusí zo zdravotného hľadiska vyplatiť. Okrem rizika prechladnutia hrozí, že sa vôbec nedostaví efekt žiaduceho ochladenia. Prečo je to tak?
„Veľmi studená voda môže šokovať organizmus. Najskôr dôjde k reflexnému zúženiu periférnych ciev a následne k opaku, zvýšenému prekrveniu kože, čo sa subjektívne prejaví ako pocit tepla,“ vysvetľuje Eva Smíšková.
Takže namiesto ochladenia pocítime nával tepla. Podľa lekárky je vhodnejšia dlhšia aplikácia mierne chladnej vody ako krátky šok spôsobený ľadovou sprchou.
Prehriatemu organizmu takisto neprospejete, keď sa prudko hodíte do studeného bazéna. Náhla zmena teploty zaťažuje kardiovaskulárny systém, preto sa pri kúpaní odporúča najprv sa postupne ochladiť a až potom si zaplávať.
Ochladenie z klimatizácie
Možno ste už kadečo počuli o zdravotných rizikách spojených s klimatizovanými priestormi. Lekári varujú, že striedavý pobyt v teple a chlade môže spôsobiť angíny, opakované ochorenie horných dýchacích ciest, zhoršenie alergií, bolesti kĺbov, nádchu, kašeľ, zablokovanú krčnú chrbticu a dokonca aj depresiu.
„Ostrým prechodom medzi studeným klimatizovaným priestorom a horúcim vzduchom najčastejšie trpí svalstvo,“ tvrdí Eva Smíšková. Keď máme na sebe prepotené oblečenie a vojdeme do studenej klimatizovanej miestnosti, koledujeme si o stuhnutie svalov a neraz i o bolesti chrbtice.
Pri opačnom prechode z chladu do tepla trpí zase náš kardiovaskulárny systém a riskujeme kolaps. Odborníci preto odporúčajú ochladzovať miestnosti pomocou klimatizácie nanajvýš o päť až sedem stupňov, ideálny rozdiel je len dva až tri stupne. Vtedy sa organizmus len mierne schladí a nemusí sa vyrovnávať s drastickými teplotnými výkyvmi.
