HRUŠOV. Nebyť učiteľa dejepisu a geografie Jozefa Blaha, jeho manželky Stanislavy a množstva jeho súčasných i bývalých žiakov, priateľov a nadšencov z radov dobrovoľníkov, bol by dnes hrad Hrušov pravdepodobne v absolútnom zabudnutí.
Ešte pred pár rokmi bol malou džungľou – zarastený náletovými drevinami a s čoraz viac rozpadajúcimi sa zvyškami kedysi majestátneho hradu.
Jozef Blaho s partiou milovníkov histórie už štrnásť rokov zachraňuje hrad, ktorý dal koncom 13. storočia vybudovať Pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky.
Hrad bol súčasťou Matúšovej domény až do jeho smrti v roku 1321. Následne prešiel do kráľovských rúk.
Kastelánovi odťal prst na ruke
Takmer všetky dokumenty písal za grófa Pálfiho jeho pisár Čítajte Aj keď bol Matúš Čák Trenčiansky jedným z najsilnejších pánov Uhorska, hrady sám stavať nedával.
Takmer všetky hrady, ktoré mal vo vlastníctve, získal a dobyl.
„Mal šesťdesiat hradov, z toho na území Slovenska päťdesiat. Ale iba dva z nich nechal postaviť on a jeho rodina. Je to hrad Hrušov a pravdepodobne neďaleký Oponický hrad,“ uviedol šéf Občianskeho združenia Leustach Jozef Blaho.
Na hrade sa Matúš Čák Trenčiansky na základe archívnych záznamov pravidelne zdržiaval. Dokonca tu musel osobne robiť poriadky s hradným kastelánom Ladislavom z rodu Péčovcov.
„Poriadky s kastelánom, ktorý chcel prestúpiť na stranu kráľa Karola Roberta, tu dokonca musel robiť niekoľkokrát. Kastelánovi odťal malíček na ruke. Bolo to varovanie a pripomenutie kastelánovej zrady,“ poznamenal šéf reštaurátorských prác na hrade Blaho.
Takmer všetky hrady aj v Tekovskej župe vlastnil koncom 13. storočia Matúš Čák Trenčiansky. Aby si zaistil cestu spájajúcu Požitavie s Ponitrím, nechal na kremencovom výbežku Tríbečského pohoria vybudovať hrad, ktorý sa v hodnoverných písomných prameňoch objavuje od roku 1316.
Na hrade boli kedysi tony odpadu
Napriek tomu, že z hradu Hrušov ostali už len zrúcaniny, patril v dávnej minulosti k jednej z ozdôb majetku Matúša Čáka Trenčianskeho.
Našťastie sa dodnes aj vďaka vynaloženému úsiliu nadšencov z Občianskeho združenia Leustach zachovali aspoň zvyšky niektorých veží a bášt. Zachovaných ostalo aj množstvo architektonických detailov.
V útulku v Novom Meste nad Váhom otrávili jedom už štyroch psov Čítajte „Hrad Hrušov zachraňujeme už štrnásť rokov. V tejto sezóne sme sa zamerali na obnovu južnej delovej bašty. Tá pochádza zo 16. storočia a bola v havarijnom stave.
Rekonštrukčné práce na nej uskutočňujeme už druhý rok,“ uviedol šéf občianskeho združenia.
Hrad bol pred štrnástimi rokmi doslova zavalený desiatkami ton odpadu a prerastený náletovými drevinami. To sa nadšencom pod vedením Jozefa Blahu podarilo vyriešiť.
„Okrem toho, že hrad už roky rekonštruujeme, podarilo sa nám jeho areál vyčistiť od náletových drevín i množstva odpadu. Hrad šesťkrát do roka kosíme. Vytvorili sme tu príjemné prostredie.“
Hrad navštívili turisti z USA i Kanady
Nadštandardný informačný systém v blízkosti hradu, ale aj malé parkovisko či altánok lákajú turistov na ešte pred pár rokmi takmer neznámy a minimálne navštevovaný hrad. Jeho reštaurátori vytvárajú zo zrúcaniny zároveň čoraz bezpečnejší priestor.
„Pred štrnástimi rokmi na hrad skoro žiadny turista neprišiel. Návštevníci boli naozaj na tomto mieste veľmi vzácni. Dnes mávame víkendy, kedy si Hrušov príde prezrieť takmer tisíc ľudí. Záujem o hrad sa neuveriteľne zvýšil, návštevnosť rapídne stúpla,“ pokračoval Blaho.
Na slovensko-moravskom pomedzí vás privíta nádherný veterný mlyn Čítajte Niektorí návštevníci sa na hrad pravidelne vracajú aj niekoľkokrát počas roka, zrúcaninu z dôb Matúša Čáka Trenčianskeho čoraz viac objavujú aj turisti z ďalekej cudziny.
„Unikátne priestory si prezreli už aj návštevníci z Kanady a USA. Miesto vyhľadávajú aj svadobčania či zasnúbené páriky,“ potvrdil Blaho. Počas viac ako 420 rokov intenzívneho využívania hradu Hrušov ako centra rovnomenného panstva sa stalo toto miesto sídlom vojenských posádok.
Hneď po jeho výstavbe sa stal sídlom posádky Matúša Čáka, ktorý viac ako 30 rokov ignoroval kráľovskú moc.
Dobrovoľníci bez európskych fondov
Niektoré „hradné“ veci sú už v stave, ktorý sa pozdáva nadšencom z OZ Leustach i návštevníkom hradnej zrúcaniny. „Práce je tu však ešte na veľa rokov, hoci niektoré časti hradu sú už zakonzervované. V súčasnosti na hrade pracuje takmer tridsať dobrovoľníkov,“ uviedol Blaho.
Občianske združenie nepracuje na základe európskych fondov alebo obrovských štátnych grantov a nadnárodných spoločností.
„Dobrovoľníci tu pracujú od januára do decembra. Schádzajú sa tu a všetko robia zadarmo vo svojom voľnom čase. Dávame do toho množstvo našich financií. Pomáhajú nám s niektorými odbornými prácami iba živnostníci – majstri murári. Drvivú časť prác zvládame sami.“
Dobrovoľníci tak zachraňujú už roky kráľovský hrad, ktorý po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 až do začiatku 18. storočia obývali posádky viacerých panovníkov a až 18 šľachtických rodov. Hrad a panstvo využívali predovšetkým na zabezpečenie svojich príjmov.
Na hrade našli kosti rýb i rakov
Nadšencov z Občianskeho združenia Leustach fascinujú aj archeologické nálezy, s ktorými sa často stretávajú aj po štrnástich rokoch od začatia reštaurátorských prác.
Počas existencie bol hrad niekoľkokrát prestavaný a archeologické nálezy dokazujú dobové zmeny v tejto lokalite. V minulosti tu objavili aj vyše štyristo rokov starú podlahu.
„Našli sme objavy, ktoré sa skrývali hlboko v múroch starého hradu. Manželka, bývalá učiteľka matematiky, kvôli tomu začala študovať archeológiu,“ podotkol Blaho. Už počas prvého prázdninového týždňa objavili nadšenci nespočetné množstvo kúskov kuchynskej stolovej keramiky, kachlice z výhrevných telies i kovové predmety. Veľkou pomocou sú objavené mince, ktoré zadatujú dobové vykopávky zo sondy.
Ak sú stále na kaštieli v Motešiciach slnečné hodiny, vidieť ich môžu iba vojaci Čítajte „Aktuálne objavená keramika pochádza z 15. až 17. storočia. Kachlice podľa výzdoby a glazúry sú aj staršieho dáta. V niektorých prípadoch sa nám podarí aj kompletizácia nádob, hoci sa našli v sutinovom závale,“ povedala archeologička Stanislava Blahová.
Objavené zvieracie kosti zároveň dosvedčujú, ako sa stravovalo na hrade hradné panstvo a jeho obyvatelia a aké zvieratá v jeho priestoroch žili.
„Našli sme tu kosti oviec, kôz i prasiatok. Objavili sme však aj kostrové pozostatky hydiny, vysokej zveri, zajacov, rýb i rakov,“ prezradila.
Hradné kamene využívali na výstavbu cesty
Zánik hradu Hrušov rozbehlo jeho rabovanie cisárskym vojskom v roku 1708, ktoré tadiaľto tiahlo pri prenasledovaní Františka II. Rákociho.
„V tom čase hrad nebol trvalo obývaný a ako nedbalo strážený sa stal ľahkou korisťou rabujúceho vojska a následne i rabovania okolitými poddanými.
Nezáujem nových majiteľov panstva Zichyovcov obnoviť opustený a vyrabovaný hrad viedol k jeho celkovému spustnutiu. Už v roku 1742 bol Matejom Belom opísaný ako zrúcanina,“ povedal Blaho.
Hradný majer vedľa prístupovej cesty zostal funkčný až do sklonku 18. storočia.
Celkovému zániku murív dopomohlo aj ich rozoberanie na stavebný materiál pre domy v okolitých obciach.
Kameň z hradu sa využíval aj v 70. rokoch 19. storočia na výstavbu cesty z Topoľčianok na Skýcov.
„Na začiatku 20. storočia bola zrúcanina natoľko rozkradnutá, že v okenných a dverných otvoroch sa už nenachádzali takmer žiadne pôvodné ostenia z opracovaného kameňa,“ dodal šéf OZ Leustach Jozef Blaho.
