TRENČÍN. Priestory Matúšovej veže na Trenčianskom hrade budú od jesene hrať farbami.
Postará sa o to nová expozícia s replikami nábytku a oblečenia z dôb, keď hradu vládol Matúš Čák Trenčiansky.
Jej cieľom bude aj ukázať, že stredovek nebol iba tmavý a temný.
Nábytok a oblečenie za 30-tisíc
Trenčianski draci sú majstrami sveta (+FOTO) Čítajte Matúšova veža je najstaršou stavbou obytného a obranného charakteru na hrade, postavili ju koncom 11. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom.
Pracovňa Matúša Čáka bola na štvrtom poschodí. Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea Petra Martiniska bola prázdna, preto sa ju múzeum rozhodlo oživiť.
„Bola prázdna, bez nábytku, len s niekoľkými obrázkami. Ľudia sa dopytovali na nábytok a vybavenie. Z tej doby sa ale nič nedochovalo, preto sme sa rozhodli ísť formou replík, aby videli, ako v minulosti fungovali ľudia na hrade a akú pracovňu a nábytok mal Matúš,“ povedal Martinisko s tým, že na dvoch poschodiach uvidia návštevníci okrem replík nábytku a oblečenia magnáta aj výbavu izby pre hradného vojaka.
Vojaci spávali na laviciach
Náklady na stálu expozíciu odhaduje múzeum na asi 30-tisíc eur.
Podľa historika a autorka pripravovanej expozície Vladimíra Pinďáka dali všetok nábytok vyrobiť na zákazku, keďže žiaden sa do dnešnej doby nezachoval.
Na slovensko-moravskom pomedzí vás privíta nádherný veterný mlyn Čítajte „Originálny nábytok z Matúšovej veže by mal dnes 700 rokov. Autor replík vychádzal preto aj z rôznych iluminácií, zobrazení v kronikách, kostoloch a na freskách. Mali by to byť však verné kópie nábytku, pri ktorých prebehla aj takáto experimentálna fáza rekonštrukcie,“ priblížil historik.
Súčasťou expozície je aj oblečenie magnáta, ktorý pôsobil na území Uhorska v prvej štvrtine 14. storočia. V pracovni Matúša Čáka nájdu návštevníci posteľ, truhlicu na oblečenie, stôl a trón.
I keď podľa Pinďáka nebolo vybavenie pracovne také honosné ako na kráľovskom dvore, pán Váhu a Tatier sa nemal za čo hanbiť.
„Ľudia si predstavujú stredovek temný, ale bol farebnejší, ľudia milovali farbu. V tom čase by ste videli v miestnostiach krásny maľovaný nábytok a na stenách farebné fresky. Tie sa budeme snažiť napodobniť kópiou dobovej látky s cieľom priestor zútulniť.“
Druhá časť expozície bude o poschodie nižšie. Obydlie vojaka vybavia truhlicou na uloženie časti zbroje a výzbroje a širokou lavicou, na ktorej v stredoveku vojaci spávali.
Do smrti ho nik neporazil
Podľa Vladimíra Pinďáka návštevníkov hradu okrem exponátov zaujímajú aj príbehy o hradných pánoch. Zistiť, aký v skutočnosti bol Matúš Čák Trenčiansky, je veľmi zložité.
„Ťažko zistiť, keďže dejiny zväčša písali jeho nepriatelia a vykresľovali ho dosť negatívne. Treba si ale uvedomiť, že sa musel prispôsobiť dobe a bol asi rovnaký, ako všetci ostatní magnáti tej doby. Nemal problém uniesť príslušníka iného rodu, aby získal nejaký hrad, prípadne prinútil šľachticov, aby nevýhodne vymenili svoje majetky,“ vysvetlil historik.
Ako človeka ho preto možno brať buď negatívne, so správaním, aké si vyžadovala vtedajšia doba, alebo ako šikovného človeka, ktorému sa podarilo získať veľké územie.
„Do smrti ho nik nevedel poraziť. Keď zomrel, trvalo niekoľko mesiacov, než prišiel panovník pod náš hrad a získal ho naspäť.
Matúš Čák bol výraznou osobou, čo sa zapísalo aj do názvu zeme – Matúšova zem,“ doplnil historik Trenčianskeho múzea.
