Funkcionári v posledných rokoch hovoria o väčšom probléme v ľudských zdrojoch ako v peniazoch. Súhlasíte?
– Záujem o futbal upadá. Nejde iba o dedinské prostredie. Je to celospoločenský jav. Z toho vyplýva znižujúci sa počet ľudí, ktorí sa o futbal starajú a zaujímajú.
Výrazne sa znížil aj divácky záujem. V oblastných súťažiach chodia na zápasy desiatky divákov. V minulosti na bežné stretnutia chodilo sto či dvesto ľudí, na derby stretnutia ešte oveľa viac.

Pred pätnástimi rokmi boli výbory klubov zložené z desiatich ľudí. Dnes sú dvaja alebo traja. V tých najnižších súťažiach nie je nezvyčajné, že zostal iba jeden.
Čo považujete za najvážnejší dôvod úpadku?
– Doba sa zmenila. Ľudia sa viac zaujímajú o osobné veci ako o spoločenské. Kedysi na dedinské akcie prišiel takmer každý a bolo jedno, či išlo o kultúru alebo šport. Pohľad ľudí na spoločenské záležitosti je iný ako v minulosti.
V novej sezóne sa po prvý raz spoja dve obce do jedného mužského tímu. Čaká podobný osud aj iných?
– Myslím si, že futbal sa bude uberať práve týmto smerom. Nedokážem to tvrdiť s istotou, ale očakávam podobný scenár. Základy dedinských družstiev tvoria starší hráči. Nebudú hrať večne a úbytok nových futbalistov je citeľný.
Aktuálny počet mužských kolektívov v oblastných súťažiach prevyšuje šesť desiatok. Môže ich počet poklesnúť napríklad na polovicu?
– To nedokážem odhadnúť, ale až taký výrazný pokles neočakávam. Úbytku sa však nevyhneme. Oproti iným oblastným futbalovým zväzom sme na tom ešte pomerne dobre. Podľa mojich informácií je situácia na strednom a východnom Slovensku ešte o niečo horšia.

Čerpajú oblastné tímy v súčasnosti väčšinu hráčov z okresných miest, kde sídlia väčšie kluby?
– Všeobecne sú oblastné družstvá odkázané na produkciu klubov z celorepublikových súťaží. Vo vlastných podmienkach vychovajú nosných hráčov iba veľmi ťažko. Tí súčasní sú zväčša vo vyššom veku. V mládežníckom a možno aj v seniorskom veku prešli vyššími súťažami.
Pokiaľ na slovenské pomery veľkokluby nebudú produkovať dostatočný počet mládežníkov, nastane vážny problém.
Dedinské kluby vo väčšine prípadov nedokážu vychovať nositeľov kvality a stabilných hráčov z vlastnej mládežníckej základne.
V trenčianskej oblasti sa začal klásť dôraz na prípravky, ktorý by mal plynulo prejsť na kategóriu mladších žiakov. Vnímate túto cestu ako pozitívnu?
– Zatiaľ je to ťažko odhadnúť. Vždy vznikne nejaký odpad. Určite je však väčšia šanca, keď družstvá fungovať budú. Inak by bola šanca na výchovu nových hráčov takmer nulová. Povedať však, koľko z detí zostane pri futbale až do veku dospelého hráča, sa nedá.
Majú rodičia malých futbalistov záujem pomôcť?
– Drvivá väčšina z nich áno. Bez ich podpory by mládežnícky futbal fungoval veľmi ťažko.
Zaručený recept na úspech vo výchove mladých futbalistov neexistuje. Čo je však dôležité?
– Veľmi záleží na postoji funkcionárov. Veľa klubov robí nábory v školách, čo sa stretáva s úspechom. Deti potrebujete motivovať a venovať sa im. Záleží na zanietenosti funkcionárov, čo všetko im dokážu obetovať.
Myjavské kluby volali po zmene. Vznikla myjavsko--senická súťaž. Pozdáva sa vám nový projekt?
– Jeho opodstatnenosť ukáže čas. Zatiaľ mám dobré ohlasy. Kluby potrebovali oživenie. Myjavská ôsma liga nemala dostatočnú kvalitatívnu úroveň. Stále sa stretávali tie isté družstvá. Verím, že práve toto bolo vhodné riešenie.
Z trenčianskej oblasti odmietli postup tri tímy. Nie je škoda, že nikto nevyužil možnosť hrať krajskú ligu?
– Postoj klubov ma neprekvapil. Pre drvivú väčšinu ide o zbytočnú súťaž. Práve naša piata liga je jediná celokrajská súťaž. Všetky ostatné kraje sú prerozdelené do dvoch. Ide o príliš veľký región.

Kluby potrebujú hrať čo najviac derby zápasov s vedľajšou obcou.
Vtedy sú stretnutia atraktívnejšie pre divákov. Im je jedno, akú súťaž klub hrá. Fanúšik potrebuje, aby mohol vycestovať s klubom desať kilometrov a aby sa stretol s kamarátom z vedľajšej obce.
Oproti oblastným súťažiam má piata liga neúmerne vyššie náklady na delegované osoby. Pre kluby je drahší domáci zápas ako na ihrisku súpera.
Keď sme s Ľuborčou pred piatimi rokmi hrali piatu ligu, jedno domáce stretnutie nás iba na delegovaných osobách stálo dvestopäťdesiat eur. Vonku sme dokázali vycestovať s nákladmi do stopäťdesiat eur.
Neláka kluby aspoň vyššia športová úroveň?
– Priznávam, že krajská súťaž je kvalitatívne atraktívnejšia, ale finančné argumenty hovoria jasnou rečou. Preto sa radšej rozhodnú zostať v šiestej lige.
Bolo by riešením obnovenie piatej ligy, kde by sa ObFZ Trenčín spojil s ObFZ Považská Bystrica?
– Čo sa týka cestovania, určite áno. Aspoň pre kluby z okresov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom vzhľadom na dobré prepojenie diaľnicou. Športovú úroveň si netrúfam odhadnúť. Položka na delegované osoby by sa však neznížila.
Dlhé roky v šiestej lige figuroval sotva jeden tím z okresu Myjava. Dnes sú až tri a všetky skončili v tabuľke vysoko. Čím to je?
– Brestovec, Myjava B i Turani sú príjemným oživením najvyššej oblastnej súťaže, ktorá mala v posledných sezónach upadajúcu úroveň. Dovolím si povedať, že ju po-zdvihli. Tieto družstvá dlhodobo patrili k špičke siedmej ligy juh a už sa potrebovali posunúť ďalej. Ako ukázal čas, urobili dobrý krok, pretože patria k tým najlepším aj o level vyššie.
Hovoríte o upadajúcej úrovni. Pritom mnohí povedia, že dnes sa hrá pohľadnejší futbal ako v minulosti. Jednoduchú nakopávanú hru sa snažia tréneri pretvoriť na kombinačnú.
– To je síce pravda, ale iba málo družstiev kvalitne a pravidelne trénuje. Hráči nemajú z rôznych dôvodov čas absolvovať pravidelné tréningy.
Základ kabíny neraz tvoria chlapi vo vysokom futbalovom veku ďaleko po tridsiatke.
V minulosti bol tridsaťročný futbalista starý a neper-spektívny. Šikovní mladíci, ktorí na sebe chcú pracovať, odchádzajú do krajských súťaží.