VRBOVCE/KUŽELOV. Česko-slovenská hranica na myjavských kopaniciach poskytuje zaujímavý súboj technických vymožeností v rozmedzí takmer dvesto rokov na územiach dnes už dvoch samostatných štátov.
Spútanie veternej energie na moderný spôsob ponúkajú moderné veterné turbíny nad obcou Vrbovce v Myjavskom okrese, o ktorých sme v našich novinách už niekoľkokrát písali.
Mladý Trenčan renovuje retro bicykle na hodnotné kúsky Čítajte Milovníci romantiky však určite zablúdia aj o necelých päť kilometrov ďalej.
Iba kúsok za štátnou hranicou stojí stále funkčný veterný mlyn holandského typu, ktorý jeho tvorca vybudoval už v roku 1842. Stojí v susednej obci Vrboviec na severnej strane – v Kuželove a navštevujú ho turisti z celého sveta.
Tristo veterných dní poháňa mlyn
Kuželovský veterný mlyn z roku 1842 patrí k typom murovaných holandských mlynov s otáčavou strechou. Bol postavený na miestach s nadbytkom pravidelných silných vetrov.
Od konca 1. svetovej vojny sa v ňom prestalo obilie mlieť na múku, už sa tu iba šrotovalo.
Umelci premaľovali podchod pod Hasičskou ulicou Čítajte „Jeho kamenný múr je veľmi široký. Na murive je kovová koľajnica a na nej potom usadená celá ťažká drevená strecha. Veterný mlyn pred 176 rokmi nechala postaviť obec. Mlynári si ho potom prenajímali,“ uviedol správca mlynu Miroslav Prachař. Zažiť v Kuželove v blízkosti mlynu bezvetrie je takmer výnimočná udalosť. Tak ako v neďalekých Vrbovciach veterné turbíny, aj v Kuželove vietor roztáča štyri krídla veterného kolesa upevnených na hriadeli.
„Štatisticky je zistené, že v Kuželove je vyše tristo veterných dní. Návštevníci sú potom často prekvapení, aký silný vietor u nás fúka. Veď práve preto tu v 19. storočí tento veterný mlyn postavili,“ usmial sa Prachař.
Chlieb piekli ľudia aj pre susedov
Nádherný exteriér i pútavý interiér s množstvom do seba umne zapadajúcich drevených kolies tvoriacich hybný mechanizmus môžete počas návštevy veterného mlyna vidieť v Kuželove.
Pri chode mlyna nechýba ani takmer neodmysliteľné hororové vŕzganie jeho drevených súčastí. Už len múčny prach si budete musieť predstaviť vo svojej fantázii.
Popri štúdiu na vysokej škole začala Trenčianka s výrobou klobúkov Čítajte „Mlyn je stále funkčný, ale obilie už nemelieme. Spustiť ho však nie je žiaden problém. Skôr však chceme dokumentovať minulosť a umnosť našich predkov,“ pokračoval Prachař.
Mlynári v Kuželove mleli obilie a múku distribuovali následne do troch okolitých obcí v údolí.
Okrem samotného Kuželova končila múka v ďalších obciach na slovensko-morav-skom pomedzí. V Malej Vrbke a v Hrubej Vrbke. „Chlieb si piekli ľudia sami doma. Keď piekli, tak aj pre štyroch – piatich susedov. Chlieb napiekli aj na štrnásť dní,“ povedal správca kuželovského mlyna.
Po smrti mlynára sa o mlyn nemal kto starať
Po 2. svetovej vojne ukončil posledný majiteľ mlyna a mlynár Bedřich Kašík jeho činnosť.
Ako mlynár tu pôsobil od roku 1904. Mlelo sa naposledy v roku 1946.
Veterný mlyn potom chátral až do roku 1973, keď sa začalo s jeho kompletnou rekonštrukciou.
„Potomkov posledný majiteľ mlyna v Kuželove už nemá. Bedřich Kašík zomrel v roku 1971. Po mlynárovej smrti sa nenašiel nikto, kto by sa o veterný mlyn staral. Syn mu zahynul krátko pred oslobodením a dcéra sa odsťahovala po vojne na Bruntálsko,“ vysvetlil Prachař.
Kuželovský mlyn je jediným mlynom holandského typu na Morave. Kamenný mlyn s otočnou strechou má šindľovú krytinu. V roku 1906 boli k mlynu pristavené obytné budovy pre mlynárovu rodinu, ktorá dovtedy obývala spodné poschodie mlyna.
Na Morave bolo v minulosti takmer 60 mlynov holandského typu. S rozvojom výrobných síl takmer všetky zanikli. Ten kuželovský sa v pôvodnej podobe zachoval až do dnešnej doby.
Návštevníci z celej planéty
Cestovateľská hra podnieti rodiny, aby trávili čas mimo nákupných centier Čítajte Mlyn v Kuželove denne navštevujú návštevníci z celej planéty. Nechýbali tu turisti z Afriky i Južnej Ameriky, ktorí si chceli vychutnať atmosféru mlyna, ktorý je verejnosti sprístupnený od roku 1977. Od roku 2010 je národnou kultúrnou pamiatkou.
„Naposledy tu boli návštevníci z Austrálie. Keď tu boli Holanďania, boli v mlyne veľmi prekvapení. V Holandsku používajú veterné mlyny na pohon. Tu sme ich využili priamo na mletie obilia,“ vysvetlil Prachař. Mlynárstvo ale v Kuželove rodové nebolo.
Pri mletí obilia sa v mlyne počas jeho najlepších rokov striedali nezávisle viaceré mlynárske rodiny. V kuželovskom mlyne sa mlelo celoročne. Okrem múky sa aj šrotovalo.
„Prácu mlynárov dokumentuje aj vystavený súbor poľnohospodárskeho náradia. V bývalom mlynárovom dome a v priľahlom chlieve a v stodole je aj expozícia horňáckeho bývania, náradia a iného pracovného náčinia z prelomu 19. a 20. storočia,“ dodal na záver správca mlynu Miroslav Prachař.
Od júna do septembra môžete mlyn každý deň okrem pondelka navštíviť od deviatej do sedemnástej hodiny.
