TRENČÍN/VLČNOV. Nielen reklama na bohatú trenčiansku liehovarnícku tradíciu s koreňmi siahajúcimi až na koniec 19. storočia prekvapí návštevníka Múzea ľudových páleníc vo Vlčnove.
Vystavených tu je vyše tridsať domácich páleníc, z ktorých väčšinu zhabala polícia. Expozícia je realizovaná ako súčasť cezhraničného projektu Tradície ľudových páleníc na moravsko-slovenskom pomedzí.
Partnermi medzinárodného projektu bolo Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti, Trenčianske múzeum v Trenčíne a Centrum tradičnej kultúry na Myjave.
Slovenskí rybári sú najlepší lovci dravcov Čítajte Múzeum páleníc bolo otvorené v starej usadlosti v stodole v roku 2010. Zrodilo sa v hlavách Jiřího Severina a Iva Fronca.
Legendárnu značku má Trenčín
Trenčín sa už od medzivojnového obdobia hrdí najstaršou značkou akostnej borovičky Juniperus.
Prvá trenčianska borovičková továreň ju vyrábala už v roku 1933. Za prvej republiky bol nápoj exportovaný aj do USA. Preto reklamný pútač na trenčiansku borovičku nemôže chýbať ani v múzeu, ktoré nemá konkurenciu v žiadnej krajine našej planéty.
„Pravá trenčianska medicinálna borovička. Nepostrádateľný liečivý nápoj. Pri chorobe žalúdka, čriev, pri zimných nákazlivých chorobách. Výborný a zažívanie podporujúci nápoj. Pravá len s neporušenou plombou,“ tvrdí reklamný slogan starý desiatky rokov s dvojicou spokojne sa tváriacich slovenských mládencov v rázovitých krojoch.
Kto by teda odolal trenčianskej medicíne pri pohľade na urastených slovenských junákov popíjajúcich v malebnom prostredí?
Hoci najstaršie zdroje o borovičke uvádzajú, že jej prví výrobcovia pochádzajú spod Tatier, pálenie borovičky bolo bežné takmer v každom dome už na začiatku 19. storočia.
Prvá trenčianska borovičková továreň a jej legendárny Juniperus výrobu zdokonalili a začali produkovať vo veľkom množstve.
Spolupracovali s políciou i súdmi
Ruky, nohy, chrbát, pľúca lieči dobrá slivovica. A potom sa nečudujme, že čierne pálenie tvrdého alkoholu na moravsko-slovenskom pomedzí má dlhoročnú tradíciu a popularitu.
Trenčianky vytvárajú puzzle s dôrazom na filozofiu zero waste Čítajte A načierno sa páli dodnes. Bohatými úlovkami polície sa preto Múzeum ľudových páleníc vo Vlčnove doslova pýši. Pálenica s výklopným kotlom. Zabavená v roku 2002.
Pálenica z medeného kotla na varenie trniek. Zabavená v roku 2007.
A ďalšie a ďalšie. V múzeu je vystavených takmer tridsať páleníc, ktoré v minulosti zhabala polícia. Každá z nich má svoj osud a majiteľov, ktorí porušovali zákony.
„Zohnať nelegálne pálenice nebolo jednoduché. Robili sa prieskumy po krčmách, kto by daroval nelegálnu pálenicu. No ale kto by sa k tomu priznal. Veď to bol trestný čin,“ usmial sa Josef Šobáň z Múzea ľudových páleníc.
Preto sa tvorcovia múzea obrátili na políciu. Tá im poskytla zabavené podomácke pálenice.
„Práve tie sú základom zbierky. Sú pozbierané z viacerých oblastí, kde sa páli tvrdý alkohol. Sú tam zabavené exponáty z uherskohradištskej oblasti, ale aj zo Vsetínska či Zlínska,“ pokračoval Šobáň. Najstaršou časťou je chladič z pálenice z roku 1900. Dnes už historické „klobúky“ na hrnce pochádzajú z roku 1930.
Pálenie načierno je častým javom
Ľudová tvorivosť nelegálnych výrobcov pálenky nepozná hraníc. A nie je ňou iba legendárna lavórovica vypálená v tradičnom plechovom lavóre. Medzi rarity unikátnej zbierky patrí aj pálenica vyrobená z elektrickej práčky na bielizeň či pálenica zo starých kúpeľňových kachiel.
Nechcený odev menia na unikátne dizajnérske kúsky Čítajte „Získať ilegálne destilačné prístroje bolo zložité. Od ich majiteľov sa to podarilo v ojedinelých prípadoch. Čierne pálenie bolo a je častým javom. Obavy z trestného postihu bránili majiteľom akékoľvek zverejnenie takýchto páleníc. Mnohé veľmi zaujímavé podomácky vyrobené prístroje preto nezverejnili. Preto sme spolupracovali s políciou a súdmi v niekoľkých pohraničných krajoch,“ uviedli autori expozície.
Nasledovalo štúdium archívnych prameňov. Záujem o problematiku sa rozšíril na celé moravsko-slovenské pomedzie a Slovácke múzeum získalo partnerov aj zo slovenskej časti – z Centra ľudovej kultúry v Myjave a z Trenčianskeho múzea.
Partnerstvo Zlínskeho a Trenčianskeho kraja umožnilo získať finančnú dotáciu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej a Českej republiky.
Lavórovica je veľmi nebezpečná
Pozoruhodná je aj obrovská zbierka fľašiek s etiketami od pálenky. Je ich tu vyše päťsto.
„Priniesli nám to bežní ľudia. Čo mali, darovali. Regály máme doslova zaplnené zaujímavými exponátmi páleniek z mnohých miest v pohraničí,“ pokračoval Šobáň.
Objavili sme list, ktorý podpísal gróf Pálfi Čítajte Pravá čertovská voda, Kmínka, Homolíčkovica, Nivnická borovička, Valašská jablkovica, Pravá halenkovická slivovica, Sulimovská slivovica, Ondrouškova slivovice a stovky ďalších názvov môžete vidieť na etiketách starých desiatky rokov.
A na nich často namaľované doslova umelecké diela. Sú na nich zobrazení čerti, muži v krojoch, ale aj svätci či sporo oblečené i nahé ženy. V niektorých fľaškách bola v minulosti aj legendami opradená a načierno pálená lavórovica.
„Na kachle sa dal hrniec, v ktorom bola trojnožka a na nej miska. Hrniec sa prikryl lavórom so studenou vodou. Liehové pary sa zrážali o dno lavóru a stekali do misky. Išlo o veľmi nekvalitné a pre zdravie nebezpečné pálenie,“ prezradil Šobáň alchýmiu rizikovej výroby alkoholu.
Ľudia pália pomaranče i banány
Vypáliť dokážu ľudia naozaj všetko. „Kamarát slovenských návštevníkov páli z brezovej miazgy. Vraj to nie je zlé pitie. To som naozaj ešte ani nepočul,“ usmial sa Šobáň. Slovenský experimentátor má však aj ďalších konkurentov.
Jabĺčka vypálené spolu s dyňami. Našli sa aj takí, ktorí sa pokúšali vypáliť banány, pomaranče i kivi. Ľudia dnes pália aj jahody, maliny, jarabiny, čierne i červené ríbezle.
V okolí Vlčnova je napriek pokusom o nové chute pálenky najväčšou tradíciou naďalej pálenie trniek – duranzií.
„Slivky prenasleduje stále šárka, duranzie majú teraz najväčšiu obľubu. Duranzia má cukornatosť rovnakú alebo vyššiu ako slivka domáca. Jej výhodou je, že je odolná voči šárke. Šárka dokáže zlikvidovať úrodu v celom sade. Preto sa stáva náhradou sliviek. Ale ja si radšej ako tvrdý alkohol vypijem dobré víno. Ale výbornou slivovicou nepohrdnem,“ s úsmevom dodal Šobáň.
Okrem troch desiatok kompletných destilačných prístrojov a stoviek historických fliaš so vzácnymi etiketami v múzeu uvidíte aj publikácie, hudobné a obrazové snímky dokresľujúce podomácku výrobu domácich páleniek na moravsko-slovenskom pomedzí.
