Prvá polovica letných prázdnin je takmer za nami, ako ich trávite?
Prázdniny trávim predovšetkým s rodinou, manželom, deťmi a vnúčatami. Nedávno sme boli spolu na Táloch, kde hral manžel golf a veľmi sa mu darilo. S priateľmi sme boli na Zelenej vode, takže môžem povedať, že tieto mesiace trávim hlavne v kruhu rodiny a svojich priateľov. Často sme na našej chalupe v Hornej Súči, ktorú poznajú aj mnohí Trenčania, pretože v záhrade sme si postavili kostolík. Manžel v ňom hrá na organe a ja spievam. Omše sú tam každý piatok a sobotu, je to naša láska.
Môžu do kaplnky chodiť ľudia aj z okolia? Aký k nej majú vzťah?
Kaplnka má od vysviacky deväť rokov, je to také milostiplné miesto. Ako keby Pán z hora vedel, že tam má byť pokoj. Je v prírode, navštevujú ju nielen ľudia z okolia, ale aj naši priatelia. Keď sa slúžia omše, tak sa otvoria dvere a všetci vidia do prírody. Ľudia môžu stáť vonku, takže účasť na omšiach býva veľmi početná. Kaplnka sa stala centrom nášho spoločenského života.
Je kaplnka otvorená kedykoľvek cez deň? Môže do nej vstúpiť aj okoloidúci?
To je trochu problém, pretože cez týždeň tam nie sme. Je tam len náš sused a museli by sa s ním vopred dohodnúť. Vedľa nej je starý vidiecky dom, ktorý sme zreštaurovali, je to veľmi obľúbené miesto pre fotografovanie mladomanželských párov a tiež stretávania sa. Keď prídu za nami ľudia, že by v kaplnke chceli súkromnú svätú omšu za rodinu, tak im to umožníme. Takže je to otvorené aj pre verejnosť, ale trošku s obmedzením, keďže tam nemáme profesionálneho kostolníka alebo niekoho, kto by zabezpečil otváranie a zatváranie kaplnky.
Čo sa týka leta, dovoľujú vám pracovné povinností užiť si ho naplno? Viete skĺbiť prácu s voľným časom?
Je to dosť náročné, pretože leto by malo byť na oddych, ale musím povedať, že s manželom sme veľmi vyťažení. Ale snažím sa, kombinujem prácu s dovolenkou. Žijeme v 21. storočí, človek si môže so sebou kamkoľvek zobrať počítač, má prístup na internet, takže aj počas dovolenky sem-tam trošku pracujem. Je to možné, ale nemôžem si dovoliť užiť si dovolenku tak, že úplne vypnem mobil a počítač.
Čo vám robí najväčšiu radosť?
Veľmi sa teším z piatich vnúčat, sú to veľmi šikovné a inteligentné deti. Mám štyroch vnukov a jednu maličkú vnučku. Veľmi som sa na potešila, keď sa narodilo piate vnúčatko a bolo to dievčatko. Volá sa Ema Danica a bude mať dva roky. Dnes som sa veľmi potešila, keď prišli ku mne a povedali: Babička, doniesli sme vám „prádlo“ - a z vreca vyskočila malá Emka. Mala som z toho naozaj obrovskú radosť. Teším sa, keď je rodina pokope, keď sme spolu. Nie je to často, väčšinou len počas leta a vtedy som vďačná za to, keď sa všetci môžeme stretnúť v Hornej Súči na našej chalupe, kde máme záhradu. Moje veľké hobby je výroba vlastných bioproduktov, často spolu grilujeme, chodíme na prechádzky.
Kto je u vás hlavný grilmajster?
Hlavný grilmajster je manžel, objavil čaro varenia a môžem povedať, že varí a griluje vynikajúco. Chutí vnukom aj mne, takže sme všetci veľmi spokojní.
Aký máte vzťah k športu?
Kedysi som hrávala hádzanú, priviedol ma k nej môj ocko. Teraz športujem len v obmedzenej miere, nemám toľko času, ale milujem atletiku, beh. Veľmi rada mám beh vo voľnej prírode, turistiku, rada zdolávam prekážky, vrchy. Tiež lyžujem, plávam, ale je to všetko rekreačne. Golf zatiaľ nehrám, ale dala som si záväzok, že keď manžel vyhrá turnaj, naučím sa ho hrať aj ja. Je to naozaj krásny šport a ja som súťaživý typ.
Zapájate do svojich športových aktivít a turistiky aj svojich priateľov, rodinu?
Poviem úprimne, že keď máme dovolenku, tak oceňujeme s manželom, že sme sami. Rodinu samozrejme zapájame, ale priateľov už pomenej. Na lyžovačky chodíme s rodinou staršieho syna, pretože radi lyžujú, rodina druhého syna zasa veľmi rada pláva, takže s nimi chodíme do akvaparku. Najbližšie sa chystáme do akvaparku pri Prahe. Býva to úžasné, pretože väčšinou to spojíme aj s návštevou divadla a nákupmi. Som rada, keď sme s manželom niekedy aj trochu sami. Máme málo času, takže si tie chvíle spolu chceme naozaj užiť. Ľudí okolo nás je naozaj stále veľmi veľa.
Mnoho ľudí počas voľného času najmä v lete chytí do rúk knihu. Aký typ literatúry je vám blízky?
Už ako dieťa som bola veľký knihomoľ. Knihy čítam veľmi rada, aj keď mám málo času. Čítam najmä cez dovolenky, milujem literatúru faktu, mám rada publicistické diela, napríklad knihy Paula Johnsona. Rada čítam knihy, ktoré sa týkajú verejného života a riešenia ľudských vzťahov. Najvzácnejšia a najkrajšia kniha je určite Biblia. Vždy, keď mám trochu času, otvorím si ju na ktorejkoľvek strane a obvykle nájdem takú časť, ktorá mi pomôže odpovedať vždy na niektoré nezodpovedané otázky. Vždy ma nasmeruje.
Ktoré miesto by ste odporučili navštíviť zahraničným turistom v Trenčíne?
V Trenčíne jednoznačne Trenčiansky hrad. Pamätám sa, že už ako malé dieťa sme vždy po nedeľnom obede chodili na prechádzku na hrad. Pri hrade je tiež krásny kostol. Určite by som odporučila aj Katov dom a farské schody, ktoré jednoznačne patria do histórie Trenčína. Samozrejme, dôležité v meste sú aj galéria a múzeum. Myslím si, že v Trenčíne je toho viac, čo by sa mohlo spropagovať alebo zatraktívniť pre návštevníkov. Bolo by dobre, ak by sa pre turistov urobila turistická trasa, máme tu naozaj veľa významných osobností, ktoré tu žili. Napríklad na Mierovom námestí je veľa starých domov, ktoré sa rekonštruujú a bolo by fajn povedať, kto tam žil. Zaujímavé sú aj cintoríny, na ktorých sú pochované významné osobnosti.
