Spevák Thomas Puskailer (37) má dvojité občianstvo. Slovenské i holandské. Napriek tomu, že po štúdiu v Amsterdame pôsobil dlhodobo vo Veľkej Británii i v Nemecku, jeho domovom sa stalo Slovensko.
Novomešťanom sa tento spevák, herec, tanečník, choreograf, model a novopečený otecko malého Noaha okrem svojho koncertu predstavil v uplynulých dňoch aj ako porotca regionálnej speváckej súťaže Novostar.
Máte skúsenosti s hudobným šoubiznisom vo Veľkej Británii, v Holandsku i Nemecku. Aké sú pomery v šoubiznise na Slovensku a v iných krajinách.
- Slovensko je menšia krajina. Vo Veľkej Británii a hlavne v Londýne sedia stále paparazzi na chodníku a chcú všetky svetové celebrity odfotografovať. Na Slovensku to zďaleka také extrémne nie je. Inak je šoubiznis vo všetkých krajinách rovnaký. Vo svete šoubiznisu sa treba hýbať a ja to robím už od malička. Rodičia ma podporili. Je to v mojej krvi. Od malička som spieval a hral. Spoznal som šoubiznis, ale dôležité je ostať sám sebou. Človek by sa nemal zmeniť, keď zabliká červené svetielko.
V Holandsku ste študovali a začínali aj hudobne. Nasledovalo Nemecko a potom odchod do Londýna. Spomienky teda zostali určite veľké.
- V Amsterdame som vyštudoval Muzikálovú akadémiu. Tam som účinkoval aj vo svojom prvom muzikáli. Tam som hral Psa. Mal som obrovský oblek a nikto ma nespoznal. Účinkoval som aj v televíznych seriáloch. Ale začal som na sebe pracovať a pomohlo to. V Nemecku som sa potom presadil do hlavnej postavy v kastingu, na ktorom bolo šesťsto ľudí. Rád sa učím a zlepšujem a toto bol už iný level. Robil som to šesť rokov. Po šiestich rokoch v Nemecku som zakotvil v Anglicku. V Anglicku som vytvoril svoju prvú akustickú kapelu a hudba vo mne začala žiť iným smerom. V súčasnosti som si našiel svoju identitu definitívne na Slovensku.
Slovenskí fanúšikovia si vás spájajú s finále Superstar v roku 2009. Ako sa dá vymaniť zo škatuľky s nálepkou Superstarista?
- Už ma tak, našťastie, ľudia nevnímajú. Už ma berú ako speváka, ktorý poctivo robí svoju hudbu, chodí na turné. Nikdy som nemal veľké oči, že budem vypredávať obrovské haly a publiká. Nachádzam si fanúšikov postupne a rád som v malých kluboch či podnikoch. Snažím sa robiť teraz slovenské skladby. Ak chcem osloviť intímne slovenského poslucháča, skôr uspejem jeho rodnou rečou ako anglickými skladbami. Slovenské skladby teraz robím spolu so známym slovenským textárom Martinom Sarvašom. Ja to napíšem po anglicky, on to otextuje do slovenčiny. Nitra, Šaľa či Prešov už v blízkej dobe budú počuť na turné slovenské skladby.
Spevácka súťaž Superstar vás ale určite posunula výraznejšie do hudobného sveta.
- Bol to odrazový mostík. Našiel som kontakty i skúsenosti. Veľa ma to naučilo, ale už by som do toho znova nešiel. Je už iba na konkrétnom interpretovi, ako sa uchytí po skončení súťaže a čo bude v hudobnom šoubiznise ďalej robiť. Ja som sa rozhodol pokračovať. Našiel som si manažéra, začal nahrávať single. Každý si buduje svoju cestu sám. Ja som chcel takúto súťaž vyskúšať už v zahraničí. Chcel som spievať v súťaži X – Factor, ale súťaž Superstar to predbehla.
V čom je pre vás prínosom slovenské pôsobisko?
- Vo Veľkej Británii je obrovská konkurencia. Doslova tisíce spevákov. Ale aj na Slovensku treba bojovať o svoje miesto v hudobnom svete. Makať na sebe treba bez ohľadu na krajinu, v ktorej sa interpret nachádza. Život speváka nie je jednoduchý. Žijem v tom od svojich šestnástich rokov a stále ma to neskutočne baví. A je skvelé, že ma v tom podporuje aj moja manželka. A pre mňa je podstatné to, že sa cítim na Slovensku doma. Môžem robiť to, čo robím rád a robím to naplno. Deň a noc.
V ktorej vode sa cítite lepšie? V muzikálovej alebo v sólo projektoch?
- Muzikály som robil šesť rokov. Osem predstavení do týždňa niekoľko rokov za sebou. Takto som fungoval napríklad v Nemecku. Mal som voľno jediný deň v týždni. V pondelok. Ale nevadilo mi to. Ja som kreatívny a musím byť stále v strehu. A to je pre mňa top, keď moje bunky stále fungujú. Na Slovensku mám čas aj na iné veci ako na muzikál. A to ma veľmi teší. Robím ekologické projekty pre deti.
Máte s manželkou Abbie malého niekoľkomesačného synčeka Noaha. Ako ste zladili rodičovstvo s hudobnou kariérou?
- Zmenilo sa vnímanie celého sveta mojimi očami. Predtým sme boli iba ja a Abbie. Teraz sme už traja. Ja, Abbie a Noah a neskutočne si to vážim. Je to veľký dar, keď prídem domov a môj syn sa na mňa smeje. Otcovstvo ma napĺňa. Zmenili sa moje priority a všetko, čo robím, robím pre Abbie a Noaha. Keďže moja manželka sa venuje maľovaniu, mám v umeleckom svete od nej obrovskú podporu. Plánujem si svoje koncerty tak, aby som mohol byť čo najviac doma, aby som mohol pomáhať.
Už predtým ste účinkovali v činohernej komédii 69 lepších vecí ako sex v Divadle L+S v Bratislave. Tak skúsme aspoň zopár z tých lepších veci vymenovať.
- Nádherné je to, že každé ráno môžem vstať a užívať si život naplno. Je zázrak vstať a nájsť všetko pozitívne. Vážim si ľudí, rešpektujem ich a potom sa mi pozitívne vnímanie sveta vracia naspäť.
Ak dám niečo krásne, určite to príde aj ku mne. Nie o jeden deň či o rok. Môže to prísť o desať rokov neskôr. To je karma.
