Futbalovú abecedu spoznával v rodných Chynoranoch. Na prahu dospelosti ho z tamojšieho
dorastu vytiahli zástupcovia obnoveného trenčianskeho klubu TTS. „Keď tajomník Blanár prišiel k nám domov, spýtal sa ma, kde mám brata Vojtecha. Odpovedal som, že to som ja. Neveril vlastným očiam, mal som osemnásť rokov, no vážil sotva päťdesiatpäť kilogramov. Funkcionári prezentovali vysoké ambície, tak sme podpísali prestup,“ odkrýva štart svojej kariéry žijúca legenda slovenského futbalu.

V meste pod hradom Matúša Čáka sa nová posila hlásila začiatkom zimnej prípravy vo februári 1957. Na škvarovom ihrisku Pod Sokolicami trénovalo asi päťdesiat borcov z bývalej Meriny a Spartaka. Strelecké dispozície V. Masný potvrdil hneď v premiérovom vystúpení proti Uherskému Hradišťu. Trenčania vyhrali 15:0, pričom on zaťažil konto súpera šesťkrát.
Vernosť trenčianskym farbám
Debut medzi československou elitou si odkrútil počas vojenčiny v Dukle Pardubice. Po návrate do civilu uprednostnil pred ponukou Slovana návrat do Trenčína, kde po svadbe z rozumu začali mestskí rivali TTS s Odevou spoločne písať prvoligovú históriu Jednoty. Béla patril k miláčikom publika. Hral hlavou i srdcom, vynikal rýchlosťou a technickou vyspelosťou, mal neobyčajný čuch na góly. Prispel k najväčším úspechom oddielu. Aj preto bol v roku 2014 slávnostne inaugurovaný medzi zakladajúcich nominantov Siene slávy trenčianskeho futbalu.
Vojtech Masný zaknihoval v najvyššej československej súťaži 255 štartov a 71 gólov, z toho 65-krát skóroval za Jednotu Trenčín. Na sklonku kariéry okúsil legionársky chlebík vo First Vienna Viedeň. Kopačky zavesil na klinec po pôsobení v novomestskom Považane. Okrem Nového Mesta nad Váhom trénoval v Považskej Bystrici a trikrát v Trenčíne.
Poznal recept na Brazílčanov
Malý veľký muž sa presadil aj na medzinárodnom fóre. Najcennejší dres obliekol ako prvý Trenčan. V reprezentácii odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Ďalšie pridal v mužstve olympionikov (16 zápasov / 6 gólov). V roku 1964 získal na olympiáde v Tokiu striebornú medailu. Skromne tvrdí, že za úspechy vďačí spoluhráčom, lebo futbal je kolektívna hra.

S ďalším ťahúňom Jednoty Pavlom Bencom sa v reprezentácii blysol začiatkom roka 1965, keď v príprave na kvalifikáciu MS štartovalo Československo na medzinárodnom turnaji Hexagonal v Santiagu de Chile. K vrcholom podujatia patrila konfrontácia ČSSR s FC Santos São Paulo (4:6), v rámci ktorej Béla Masný odpovedal na Pelého štvorgólový uragán dvomi presnými zásahmi. Po roku sa Masného meno skloňovalo v Brazílii opäť. Naši reprezentanti tam síce s domácim výberom prehrali 1:2, bol to však práve trenčiansky útočník, ktorý prekonal brankára majstrov sveta.