POVAŽSKÁ BYSTRICA. Hug Day, čiže Deň objatí sa udomácnil aj na Slovensku. Dobrovoľníci chodia po mestách a snažia sa urobiť náhodným okoloidúcim deň krajším celkom jednoducho – ponúkajú svoju náruč. V rámci republiky bol už siedmy ročník, v Považskej Bystrici druhý.
Bolo ich viac
Ako hovoria organizátorky podujatia, tri mladé študentky Emília Lazarová, Daniela Fileková a Veronika Bašternáková, do ulíc nášho mesta chceli priniesť úsmev a objatie tam, kde chýba. „Niekedy treba len málo ku k veselšiemu srdcu. Chceli sme ukázať všetkým, že objatie je to, čo im pomôže dostať ich z každodenného stresu,“ dodáva jedna zo študentiek.

Na mladých ľudí ste mohli naraziť nielen v centre mesta, ale aj na viacerých sídliskách. Poznali ste ich podľa tabuliek, ktoré sa nedali prehliadnuť.
Postrehy dobrovoľníkov
Podľa dobrovoľníčky Majky Štefinovej reagovali ľudia na ponúkanú náruč rôzne. „Niektorí sa potešili, ale mali sme aj odmietnutia. Záležalo to asi aj od nálady,“ zhodnotila s tým, že objať sa chceli hlavne starší ľudia. „Jedna pani dokonca povedala, že prežíva ťažkú životnú situáciu a má depresie, tak jej to dobre padlo.“
Martin Novosad bol na Dni objatí aj minulý rok. „Je pekné rozdávať ľuďom radosť. Teraz si niektorí už aj sami vypýtali objatie. Boli sme aj v domove dôchodcov. Starí ľudia boli nadšení,“ prezradil. Stretol sa však aj s odmietnutím. Ľudia si často mysleli, že budú musieť dobrovoľníkom niečo dať.
Dohromady rozdali tri desiatky dobrovoľníkov 4025 objatí.

Mali by sme byť k sebe milší
Daniele, žene v stredných rokoch, sa zdal nápad s objímaním milý. Slovákov však považuje skôr za chladných. „Zmenili sme sa. Je rýchla doba, veľa stresu, roboty, starostí,“ dodala. Oľga Šťastná si myslí, že objatie a úsmev sú v živote určite dôležité. „Vždy to poteší, v každom veku,“ dodáva.
Objatie rada prijala aj sudkyňa okresného súdu. „Idem z pojednávania a som úplne vycucnutá z energie. To objatie mi naozaj dobre padlo,“ prezradila.
Objatie potešilo aj Bereniku Chomiakovú. „Úsmev a objatie nič nestojí. Všetko možné sa na nás valí, všeličo sa deje a toto povzbudí,“ vysvetlila.
Michal Jokel sa už stretol s rozdávaním objatí v minulosti. „Prvýkrát som však dnes objatie aj využil. Je to milé , ak niekto šíri pozitívnu energiu medzi ľuďmi,“ prezradil. Myslí si, že ľudia by mali byť k sebe milší. „Dosť si závidíme, čo je charakteristická vlastnosť Slovákov. Z toho pramení aj zatrpknutosť a negativita. Ale vieme byť aj milí, len to v nás treba v zobudiť,“ dodal.

Viac pozitívnych reakcií
Jedna z organizátoriek Daniela Fileková zhodnotila, že ľudia sú z roka na rok viac uzavretí a ustarostení. Mnohí podľa nej práve preto odmietajú aj objatie. „Boli rôzne reakcie, ale viac bolo pozitívnych, čo je fajn,“ dodala jej kamarátka Emília Lazarová.
Vzťah máme skôr k predmetom okolo nás, čo nie je vporiadku
Psychologička Silvia Budayová z považskobystrickej nemocnice hovorí, že čím častejšie sa objímame, tým viac sa zvyšuje naše sebavedomie a mienka o sebe samom. Objatie však môže vyvolávať pozitívne, ale aj negatívne emócie. Tie prvé pociťuje človek veľmi skoro.
„Objatie začína vlastne už v maternici, keď matka dieťa nosí, takže už tu je vo vrúcnom objatí. Hneď po narodení sa dostáva do rúk matky a objatie pokračuje. Pociťuje ho väčšinou celé detstvo. Je dôležité, aby dieťa malo objatia, aby sa budovala vzťahová väzba a pocit bezpečia, ktorý prináša,“ vysvetľuje psychologička.
Každý konflikt či už v manžel-stve, alebo v partnerstve sa dá riešiť objatím. „Negatívne emócie, ako je zlosť, hnev, sa po ňom dostávajú do úzadia, potláčajú sa. Ide teda o jednoduchý spôsob riešenia konfliktov. Preto by dieťa malo objatie aj vidieť. V jeho živote by sa malo stať prirodzeným,“ vysvetľuje psychologička.
Budayová hovorí, že objatie spôsobuje zvýšenú tvorbu oxytocínu, hormónu šťastia. „Zvyšuje srdcovú frekvenciu, posilňuje imunitný systém a prináša rýchlejšiu regeneráciu organizmu. Je to tiež afrodiziakum. Existuje aj terapia pevným objatím,“ hovorí.
Trend je v poslednej dobe podľa psychologičky taký, že viac „objímame“ predmety okolo nás, čo je na škodu. „Strácame sociálne kontakty, veľa vecí sa rieši cez správy v mobile či na internete, teda všetko sprostredkované nejakým nosičom. Stráca sa túžba vidieť človeka. Chceme o druhom vedieť všetko, ale nemusíme ho fyzicky vidieť. Toto je dosť smutné a nie je to v poriadku.“
Nie pre každého však je objatie pozitívom. „Sú ľudia, ktorí nemajú radi blízky kontakt s inými. Objatie môže byť negatívnym spúšťačom alebo nepríjemnou situáciou, keď sa zasahuje do ich intímnej zóny. Nedá sa povedať, že by nemali radi iných, ale dotýkanie sa je pre nich nepríjemné,“ vysvetľuje. Aj toto sa však dá podľa psychologičky odbúrať.