Pochádzate z futbalovej rodiny?
– Nemám poznatky o tom, že by niekto hral futbal na organizovanej úrovni. Možno ešte v mládežníckych kategóriách. Matkini bratia sa v nedeľu schádzali v Čadci, kde hrávali iba s kamarátmi.
Kto vás doviedol na futbalové tréningy?
– Za bytovkou som sa stretával s rovesníkmi. Niektorí z nich hrali za mladších žiakov Rakovej, tak ma zavolali na jeden tréning. Vybavili mi registračku, ale odohral som iba štyri stretnutia a presunul som sa do Čadce.
Ako dorastenec ste pôsobili v Trenčíne. Ako prišlo k prechodu na Považie?
– Úspešne som absolvoval prijímacie skúšky na športové gymnázium. Pôvodne sme mali ísť viacerí. V Čadci sa podarilo urobiť dobrý výsledok a ostatní smerovali do Banskej Bystrice a zostal som sám.

Žilina bola bližšie domovu. Prečo ste sa rozhodli pre Trenčín?
– V tom čase klub vlastnili silní českí sponzori Synot a Araver. Mládež mala kvalitu, tvorili silný tím. V Žiline som nemal toľko kontaktov. A keď ma zobrali na športové gymnázium, už som nechcel špekulovať.
Bavil vás život na internáte?
– Nevedel som, čo od neho očakávať. Bol som utiahnutý do seba. Veľmi som život mimo futbalu nevnímal. Pokiaľ som chcel niečo dosiahnuť, musel som aj niečo obetovať. Internátny život bol pre mňa rovnaký, ako keby som bol doma. Rozdielom bolo iba odlúčenie od najbližšej rodiny.
Užívali ste si život ako niektorí spoluhráči?
– Nemal som pocit, že by to niekto preháňal a prílišne sa oddával pôžitkom života. Inak by viacerí z nich neboli tam, kde sú doteraz.
Mladícke excesy sa mi vyhýbali. Určite tomu pomohla aj výchova z domu.
Prvý polrok ste však za mladší dorast Trenčína nastupovali minimálne. Nemali ste chuť vrátiť sa domov?
– Všetko bolo na oveľa vyššej úrovni ako v Čadci. V nabitom kádri som sa presadzoval ťažko. Vedel som, že so školou by to nebolo jednoduché a mal som veľkú túžbu zostať v Trenčíne. Obetoval som futbalu veľa a nechcel som sa vzdať.
Všetko sa zlomilo v prvej zimnej príprave. V prípravnom zápase proti Žiline som sa chytil a odvtedy som bol súčasťou základnej jedenástky. O kvalite hráčov svedčí aj fakt, že sme sa stali majstrami Slovenska medzi mladšími dorastencami.

V 17 rokoch ste už trénovali s prvým tímom. Čo ste si kúpili za prvú výplatu?
– Od začiatku som sporil peniaze na auto. Výrazne mi malo uľahčiť cestovanie domov. Nemusel som čakať na vlaky, ani na prestupy. Aspoň jeden deň som chcel byť doma pri rodine. Po dvoch rokoch som nasporil na ojazdenú Octaviu.