TRENČIANSKE TEPLICE. Tretí ročník festivalu Art in Park priniesol do kúpeľného mestečka okrem filmov aj výtvarné umenie, divadlo a hudbu.
Kúpeľnému parku dominovalo výtvarné umenie, desiatku umeleckých inštalácií dopĺňal rovnaký počet ozdobných prvkov.
Témou tohtoročnej výzdoby v parku bol „Slovník slušného správania,“ umelecké spracovanie návykov a vzorcov správania sa, ku ktorým nás od malička vedú rodičia, učitelia, autority.
„Pravidlá sú super, ale nie je zábavné, keď ich môžeme občas porušovať? Všetci ľudia sú zvyknutí na nejaké pravidlá. Ak ale niečo niekomu zakážeme, každý má potrebu ten zákaz porušiť, alebo si tie pravidlá upraviť, prispôsobiť podľa seba,“ povedal výtvarník Juraj Holman.
Vytvoriť na túto tému umelecké inštalácie bolo podľa neho komplikovanejšie, najmä tie interaktívne, ktoré majú u ľudí vždy najväčší ohlas.

„Pre menšie deti sme vyrobili televízor, do ktorého sa dá vstúpiť a deti sa môžu zahrať na dospelých. Je to možno trochu infantilné, ale funguje to, už pri inštalácii sme tam mali plno detí, ktoré sme museli odháňať, aby sme to vôbec mohli dokončiť,“ skonštatoval so smiechom Holman.
Tri inštalácie zostanú v parku natrvalo
Tri umelecké inštalácie zostanú v parku aj po skončení festivalu. Na začiatku parku je súsošie od dizajnéra Milana Stanca s názvom On za to môže. „Je to reflektáž na súčasnú politickú situáciu, kde každý ukazuje na druhého, že on za to môže,“ povedal Holman.
Ďalšia stála inštalácia je od dizajnérky Rie Bobotovej s názvom Zakázané slasti, čo je podľa organizátorov pomník špáraniu sa v nose. Je to niečo, čo je v spoločnosti zatracované, neprípustné, odsudzované, a pritom to robí každý. A s radosťou. Keď je dieťa malé, každý ho karhá „nerob to, budú sa ti deti smiať, fuj, aká si škaredá...“
A pritom, aký je to pocit, keď si „ho“ vyšpáraš z nosa,“ uviedli organizátori na webstránke festivalu.
Treťou stálou inštaláciou je hroziaca ruka so vztýčeným prstom na príkaz alebo zákaz od Jakuba Kolaroviča s názvom No – NO!
Umelcom pomohli študenti z Trenčína
K výzdobe parku prispelo aj desať žiačok a ich pedagóg z trenčianskej Strednej umeleckej školy.
Postarali sa o výrobu nápisov z dreva, haluzí, machu a lístia. Priestory parku vyzdobili slovami: ďakujem, úcta, slušnosť.
Filmová zložka festivalu prebehla na troch premietacích miestach, kolekciu vyše 30 filmov rozdelili do piatich sekcií.

Hlavná sa venovala stému výročiu vzniku Československej republiky.
„V rámci nej sme si pripomenuli významné osobnosti spoločenského a politického života tohto obdobia.
Ďalšia sekcia mala mierny presah, pripomenieme si osobnosť režiséra Miloša Formana jeho tvorbou, ktorý sa presadil vo svetovom meradle,“ povedal dramaturg filmovej sekcie Branislav Hollý.
Formana si na festivale pripomenuli jeho štyrmi filmami, z ktorých dva získali oscarové ocenenia.
„Z pochopiteľných dôvodov sme si ho nemohli pripomenúť klasicky na moste slávy,“ dodal Hollý.
Na moste slávy nepribudla žiadna tabuľka
Tento rok bol festival orientovaný len ako filmová prehliadka, nie je tu žiadna súťažná sekcia.
„Uvidíme, čo prinesú ďalšie roky, možno sa v budúcnosti vrátime k festivalovej a súťažnej forme a k tabuľkám na moste slávy,“ dodal Hollý.

V Trenčianskych Tepliciach sa premietalo na troch miestach – v kine Prameň, kongresovej sále hotela Pax a v kúpeľnom parku na najväčšom nafukovacom plátne v Čechách a na Slovensku.
Plátno má okolo 18 metrov na šírku a okolo 11 metrov na výšku.
Ľuďom multižánrovosť vyhovuje
Tepličan Milan Stuhl sa vrátil pred pár dňami zo zahraničia práve kvôli festivalu.
„Je tu super. Určite by malo byť podobných akcií v Trenčianskych Tepliciach viac počas celého roka,“ povedal.
To, že festival sa zmenil z filmového na umelecký mu neprekáža, no každá zmena chce podľa neho svoj čas.
„Máme viacero druhov umenia, treba odprezentovať aj iné, nie iba film. Zasiahneme širšie spektrum ľudí,“ dodal Stuhl.
Návštevnosť vlaňajšieho Art in Park festivalu dosiahla asi šesťtisíc ľudí.