TRENČÍN. V priestoroch piaristického gymnázia v Trenčíne uviedli knižku o Matúšovi Kučerovi (85).
Slávnostne aj symbolicky. Jedného z najrešpektovanejších slovenských historikov začali práve tu pred sedemdesiatimi rokmi fascinovať humanitné vedy.
Medzi riadkami nechýbajú ani spomienky na vtedajšieho provinciála piaristov na Slovensku.
„Jozef Branecký ma učil dejiny, práve on svojimi knihami urobil z Trenčína historické mesto,“ hovorí bývalý minister školstva, ktorý stál pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Reportéra a vlka živia nohy
Rozprávanie o živote a diele profesora M. Kučeru spracoval Ján Čomaj. Autor literatúry faktu má na svojom konte viacero diel o významných Slovákoch vrátane spisovateľa Vojtecha Zamarovského či herca Štefana Kvietika.

V tomto prípade však príbeh doplnil výberom vedeckých prác. Svojho hrdinu predstavuje s citom pre detail. Vďaka osobnému poznaniu čitateľovi z prvej ruky približuje, ako odborne rástol a zároveň, ako sa vynárali naše dejiny.
Kučerove postavenie v slovenskej historickej vede vyjadruje už samotným názvom knihy – Knieža Matúš.
„Podstatou som novinár. Reportéra a vlka živia nohy. Keď po šesťdesiatke človek stráca mobilitu, reportáž musí nechať mladším. Tak som prišiel na to, že by bolo dobré spraviť akúsi veľkú reportáž, povedzme, že napísať osud človeka,“ ozrejmil sedemnásobný laureát medzinárodnej Ceny Egona Erwina Kischa.
Ako dodal, Kučera je rodený rozprávač, čím mu pri písaní výrazne uľahčil robotu.
Neobyčajná biografia
Publikovaniu predchádzal spoločný pobyt redaktora a respondenta v tvorivo-rekre-ačnom zariadení Literárneho fondu v Piešťanoch. Konštatovanie, že Čomaj vo finálnej fáze zohral len úlohu zapisovateľa, je podľa Kučeru príliš skromné.
„Nebyť vedomostnej bázy, životných skúseností, kultúrneho rozhľadu a invencie, ktoré Janko do celku vložil, text by bol suchý. Nehovoriac o neoceniteľných výstupoch k ďalším ľuďom a spoločenským témam. Ďakujem za ten výber, je vynikajúci,“ kontroval počas slávnostného uvedenia knižky.
V kostole koštovali víno
Napriek tomu, že M. Kučeru v roku 1992 zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia, v ktorom hlasoval za rozdelenie československej federácie, a neskôr pôsobil ako veľvyslanec SR v Chorvátsku, resp. Bosne a Hercegovine, autori sa dohodli, že politiku z rozprávania vynechajú.

O to väčší priestor prenechali spomienkam na prvé kontakty s históriou – učiteľkou života.
Rodák z Mojtína ich nadväzoval v meste pod hradom Matúša Čáka, kde od roku 1942 študoval na chlapčenskom piaristickom gymnáziu.
„Prišiel som sem ako dedinčan, ktorý sa prvýkrát viezol vlakom. Rehoľa bola demokratická. Naši učitelia boli síce duchovné osoby, ale všetci mali vzdelanie zo svetských vysokých škôl a veľa z nich študovalo v zahraničí.
So spolužiakmi sme bývali v konvikte, v kostole sme chodili miništrovať pánu provinciálovi Braneckému, no ešte predtým sme okoštovali, aké víno nalieva,“ oprášil zážitky z Trenčína uznávaný odborník na slovenské stredoveké dejiny.