Zverencov Karola Borhyho po návrate do najvyššej súťaže v sezóne 1962/63 v tabuľke predstihla len Dukla Praha.
Systém v kabíne aj na ihrisku
Herný prejav nováčika patril k ozdobám ligy. Jeho devízou bol útok, inkasoval najmenej gólov. Trenčania strieľali skoré góly, dobre kombinovali, využívali moment prekvapenia a vynikali fyzickým fondom. V pozadí úspechu stál atlét Dušan Čikel. Prvý Slovák, ktorý dokázal zabehnúť svetový rekord. Z jeho metodiky čerpali mnohé športové osobnosti. „Kúpil nám tretry na pevný odraz pri cibrení rýchlych nôh. Záťaž vedel odľahčiť veselými príhodami. Bez neho by sme neboli takí úspešní,“ nešetrí slovami chvály niekdajší krídelník Jozef Jankech.

Trénerský tandem sa vhodne dopĺňal. Čikel mal na starosti kondičnú prípravu, hlavný kouč celkovú stratégiu. „Borhy zaviedol systém v kabíne aj na ihrisku. Ja som kládol dôraz na dynamické rozcvičky, v zime sme behávali v lesoparku. Tí, ktorí Brezinu nepoznali, museli vydržať, inak by zablúdili. Popri tom sme chodili regenerovať do Piešťan,“ zdôraznil osemdesiatosemročný rodák z Beckova.

Jednota obsadila druhé miesto s trojbodovým mankom na majstra s bilanciou 12 víťazstiev – 8 remíz – 6 prehier. Prvenstvo získala aspoň v súťaži slušnosti.
Futbal z vtáčej perspektívy
Sezónne vysvedčenie klubu odrážalo jeho kredit na medzinárodnom fóre. V máji 1963 Trenčanom skrížilo cestu prvé mužstvo mimo Východného bloku. Teda, skôr uvoľnilo. Na Sviatok práce sa u nás Austria Salzburg musela cítiť ako uprostred manifestačného sprievodu. Rakúšania nevedeli čeliť lavínovitým útokom a utŕžili päťgólový prídel. Začiatkom júna zavítal do mesta pod hradom Matúša Čáka anglický majster Ipswich Town. Favorit vytasil tradičné zbrane z kolísky futbalu. Po góloch Philipsa, Morana a hetriku Crawforda skorigoval lekciu z efektivity Ševčík.

Ozajstný bonbónik čakal trenčiansku futbalovú verejnosť 11. júna 1963. Za mostami sa predstavil jeden z najslávnejších brazílskych celkov Flamengo. Profesionáli z Ria de Janeiro nastúpili v najsilnejšom zložení: Mauro, Murilo, Raul, Vanderlei, Jordan, Carlinhos, Nelsinho, Espanhol, Airton, Gérson, Paulo Alves.
Pätnásťtisíc divákov neodradila ani prietrž mračien. „Ľudia sedeli aj okolo hracej plochy na škvarovej bežeckej dráhe,“ zaspomínal Vladimír Ďuriš, ktorý dianie na ihrisku sledoval zo stromu. Domáci hráči sa fanúšikom odvďačili heroickým výkonom a gólom Vojtecha Masného pripravili loptovým virtuózom trpkú rozlúčku s ich šestnásťzápasovým turné na starom kontinente.

D. Čikel má pamätné stretnutie stále pred očami. Ako priblížil, hostia boli mimoriadne sebavedomí a žartovali, že u nich sa chodí toľko ľudí pozerať na tréningy. Namiesto rozcvičky iba žonglovali s loptami. A hoci po zápase uznali kvality vyzývateľa, neodpustili si kritické poznámky na stav ihriska či razantných obrancov Jednoty...
Za odmenu mohli cestovať
Druhé miesto v ligovej tabuľke vynieslo Trenčínu právo konfrontácie s európskymi súpermi v Rappanovom pohári. Domáce zápasy hrával na štadióne Pod Sokolicami. V lete 1963 narazil v skupinovej fáze na Poloniu Bytom s poľskými reprezentantmi Szymkowiakom, Liberdom, Jožwiakom, sedemnásobného majstra Juhoslávie CZ Belehrad s Dragoslavom Šekularacom a armádny tím z NDR Vorwärts Berlín, ktorý viedol Slovák Štefan Čambal.
V historicky prvom zápase Jednoty v pohárovej Európe sa pred 60 000 divákmi na štadióne v Chorzówe s Bytomom zrodila remíza 2:2. Tréner Borhy vsadil na osvedčenú zostavu: Rihošek – Pokorný, Hojsík, Čemez – Kluka, Halmo – Masný, Benc, Bezdeda, Kopanický, Koiš. Následnými domácimi víťazstvami nad Berlínom a Crvenou zvezdou sa Trenčín vyšvihol na čelo skupiny, no potom už nezískal ani bod.