TRENČÍN. Mišák Štramák, Peter Stračár a Lukáš Bušo, to je kapela Box. Za krátky čas už stihli vydať singel Mentálny atlét, album s názvom JA, po ňom singel Sociálna depresia a tento rok v aktuálnej zostave EP Slnko ráta naše dni. Rozdielne kapely, spoloční členovia.
Basgitarista Peter a gitarista Mišák patrili zároveň aj do hudobnej skupiny Uhol Dopadu, ktorá nie je v súčasnosti koncerte veľmi vyťažená. Nahrali singel Dokedy s dvoma piesňami, k skladbe Skutok dorábajú klip.
„Je to náročné, ale zvládali sme to skoro dva roky. Bola to jedna veľká párty plná srandy a hlavne muziky. Momentálne sme sa ale dostali do bodu, kedy bude prospešnejšie pre Uhol Dopadu keď z kapely odídem,“ vysvetľuje Mišák.
Žiadni punkoví diktátori
Hudobná skupina Box vznikla na troskách dvoch kapiel – kapely Z polovice a Anonym Kids. Obidve dospeli k svojmu záveru a v tom momente sa trojica stretla a spoznala. A tak z veľkej radosti ako veľká láska k hudbe vznikla kapela Box.
Punkáči vnútrom ponúkajú viac ako len punk.
„Som rád, že sme sa po tých jedenástich rokoch s Anonym Kids v podstate zbavili nálepky „punková kapela“. Aspoň ja som sa cítil niekedy trošku obmedzujúco. A možno to bolo len dobou, v ktorej sme vtedy hrali. Mám pocit, že teraz je to s punkom trochu inak. Podľa mňa lepšie,“ hovorí spevák skupiny.
Byť na jednom pódiu s Iné Kafe bol zážitok Čítajte Autorom textov je Mišák Štramák. Zväčša sú o osobnom vnútre. Až na singel Sociálna depresia.
Práve tento singel reflektuje tú vonkajšiu depresiu.
V jeho textoch je vykričaný veľký hnev z výsledku volieb a situácie, ktorá v tom čase vládla v spoločnosti. „Nechápal som, ako veľmi človek musí byť znechutený a frustrovaný, tým čo sa tu roky deje, že dá hlas fašistom. Z tohto vyplynula tá myšlienka. Čo sa musí ešte stať, aby ľudia začali normálne uvažovať, aby nevolili takýchto ľudí?“
Ako sám hovorí, nechce sa stavať do pozície punkového diktátora.
„Čo ja poviem, je správne, to môže pôsobiť moralisticky. Myslím si, že je ale veľmi dôležité, aby sa ľudia v dnešnej dobe prestali báť a začali sa vo všeobecnosti zaujímať a vyjadrovať k veciam, ktoré sa dejú. To, že sa nezaujímajú a boja sa, sa dá ľahko zneužiť.
Ktokoľvek, kto má moc, využíva strach. Strach je úžasný nástroj kontroly a ľudia si to masovo podľa mňa neuvedomujú a nechávajú sa manipulovať.“
Keď sa frustrácia a hudba spoja
Začiatkom tohto roku im vyšlo EP Slnko ráta naše dni. Štramák ho vysvetľuje ako metaforu tlaku z očakávaní, ktoré mali.
„Človek by mal veriť v to, čo robí a robiť to najlepšie, ako sa dá. To ovocie, ktoré chce dosiahnuť, časom príde. Toto EP vzniklo ako vnútorná reakcia na Sociálnu depresiu. Po tom singli neštekol ani pes. Tak ako to malo hlbokú myšlienku, tak mám pocit, že nikto to nejak nezachytil, nepochopil. Z frustrácie z toho neúspechu vzniklo Slnko ráta naše dni.“
Personal Spaces: Je veľa kvalitnej hudby, treba ju len hľadať Čítajte Refrén úvodnej piesne to v podstate vysvetľuje. Roztopený asfalt, slnko ráta naše dni predstavuje smolu lepiacu sa na päty, kde sa človek pohne. Slnko rátajúce dni zase tlak, ktorý vytváral neúspech.
„Neskôr som si uvedomil, že musíme len vydržať.
Nesmieme tak tlačiť na pílu a robiť to pod tlakom. Keď sa to ľudom bude páčiť a masa okolo kapely sa zväčší, bude to len super. Keď nie, nevadí. Život ide ďalej. Muzika je radosť a pokiaľ nám to bude robiť radosť a bude na to chodiť len desať ľudí, tak je to super. Keď ich príde sto, tak je to tiež super,“ hovorí. „Mali sme veľké očakávania, to je celé.“
Prvý album nahrávali v Piano clube mesiac. Základ bol nahratý síce za dva dni, ale kapela chodila cez týždeň po večeroch ešte nahrávať s hosťami a riešiť aranžmány. Po robote do noci v štúdiu a ráno zase do roboty. EP nahrali za desať hodín.
„Našli sme zase super zázemie v trnavskom rádiu Bunker. Sadli sme si s Majcom, kamošom čo tam nahráva, tak to úplne hladko išlo. Na zvuk je zase macher Majo Fero, ktorý nám robil prvý album. Tak sa to na tomto EP-čku všetko zase krásne spojilo.“
Za krátky čas stihli odohrať už množstvo koncertov. Cez krčmy, kulturáky, kluby až po Garáž na festivale Pohoda. Pre Mišáka najviac vytŕča koncert z tohto roka v Novom Meste. „Hrali sme na takej nenápadnej akcii, kde bolo šesťdesiat platiacich. Robil to náš bubeník. To bolo neuveriteľné. Taká radosť,“ spomína.
„Ako sa hovorí, že čoho sa chytíš, to ti vyjde, tak v ten večer to proste tak bolo. Čo moment a výmena energie, tak to klaplo. Keď som pozeral potom fotky, podarilo sa tú radosť aj zachytiť.
Tú energiu z toho. To bola úplne bomba. Zvuk bol dobrý, dobre sa hralo. Výmena tých vecí na pódiu medzi nami tromi bola v takej energii. Bolo to neuveriteľné.“
Autor: Lívia Slynková
