NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Osem pedagógov a 49 úspešných absolventov výtvarného odboru Základnej umeleckej školy v Novom Meste nad Váhom obsadilo na takmer celý mesiac výstavné priestory mestského kultúrneho strediska.
Prierez výtvarnou tvorbou uznávaných umelcov ponúkal pohľad na široké spektrum výtvarných techník, žánrov a štýlov na výstave 55. výročie založenia výtvarného odboru.
Výstava umelcov, na ktorej si príde na svoje každý priaznivec výtvarného umenia.
Pri vchode do výstavnej sály vás upútali netradičné drevené sánky dizajnérky Jany Srncovej.
A potom ste si mohli vychutnať vyše stovky diel pedagógov a absolventov novomestskej ZUŠ-ky.
Nechýbal ani fotoprierez tvorbou novomestských architektov, návrat Klementíny Knézlovej prostredníctvom fotografií do Kolumbie, ukážkový Leguán v lepte Jozefa Minárika, divadelné bábky Zuzany Malcovej či bronzové busty literátov Emila Boleslava Lukáča či Milana Rúfusa, ktoré vznikli v rukách sochára Dušana Košťála.
Ak sú stále na kaštieli v Motešiciach slnečné hodiny, vidieť ich môžu iba vojaci Čítajte Na svoje si prišli aj ženy. Obdivovať mohli brošňu z ateliéru Barbory Dzurákovej či exkluzívnu dámsku kabelku od Veroniky Boisanfray.
Obrazy Jána Mikušku, Jany Malotovej či Viliama Poláka svojimi charakteristickými prvkami už z diaľky prezradia mená svojich autorov.
Zaujal aj Kafkov zámok Kataríny Vicenovej, drevená Niké od Milana Struhárika, Kvety od Moniky Zavadinkovej či Klíčenie od vždy pútavými nápadmi prekvapujúcej Evy Harmadyovej.
Na vlastné oči ste mohli vidieť aj raznicu na zlatý prívesok od Heleny Královičovej, netradičné vázy Rastislava Závodského a množstvo ďalších pútavých umeleckých diel od desiatok autorov.
S menom architekta Pavla Seneckého je spojená rekonštrukcia hotela Carlton v Bratislave či budova, v ktorej sídli hudobný klub Blue Note.
Ivan Kubík spolupracoval na výstavbe Auparku v Bratislave a vytvoril obchodné centrum Central.
Vystavujú aj absolventi žijúci v zahraničí
Svoju tvorbu na výstave podľa výtvarníčky a pedagogičky Evy Harmadyovej prezentovali výtvarníci s dlhou profesionálnou praxou, ale aj čerství absolventi vysokých škôl.
FOTO: Súťaž Novostar má svojho víťaza Čítajte Pozvanie na výstavu prijali aj bývalí študenti, ktorí v súčasnosti žijú v USA, Holandsku, Rakúsku, Taliansku i v Čechách. Dizajnérka Alica Horváthová merala cestu až z Milána.
„Výstava bývalých žiakov mala charakter stretnutia profesionálnych výtvarníkov, sochárov, maliarov, grafikov, konceptuálnych umelcov, výtvarných teoretikov a pedagógov, šperkárov, kovorytcov, reštaurátorov, dizajnérov i architektov bez tematického či štýlového zamerania,“ povedala Harmadyová.
Umelci so spomienkami v krvi
Vďaka výstave sa umelci vrátili do svojich študentských čias, keď navštevovali novomestskú umeleckú školu.
„Linoleum na linoryt som si zohnala na zemi v špajzi u babky. Kúsok som odrezala. Pritom som sa porezala a dostala od babky,“ povedala keramikárka Viera Fuseková vystavujúca záhradnú plastiku.
Novomešťanovi Petrovi Mackovi dodnes utkvela v pamäti vôňa výtvarných materiálov.
„V detskom veku to bola predovšetkým vôňa temperiek a neskôr vôňa dreva pri tvorbe drevenej plastiky, pri mojom prvom dotyku so sochárstvom,“ zaspomínal si autor vystavujúci keramiku Krajina. Absolventka Katedry bábkarskej tvorby na VŠMU v Bratislave Zuzana Malcova má na novomestskú ZUŠ-ku množstvo spomienok.
„Vďaka tomu, že ma rodičia priviedli na ZUŠ-ku, môžem dnes pohnúť zemeguľou. Každé jedno popoludnie v tom smrade od farieb a modelárskej hliny ma napĺňalo novou zvedavosťou a nadšením. A pozornosť sa tu nevenovala prezuvkám a polievke v jedálni,“ povedala Zuzana, ktorá bábky vyrába z polychrómovanej lipy, kovu, kože a látky.
Popredný sochár prišiel z Prahy
Na výstave nechýbala ani bronzová plastika Motýľ uznávaného tvorcu Vojtecha Kokeša, ktorý žije v Prahe.
Ľudovú školu umenia absolvoval u akademického sochára Milana Struhárika.
Kokešove sochy, ktoré vytvára zo vzájomne prelínajúcich sa kovových plátov prekrútených do obdivuhodnej nestability, sa vyznačujú ojedinelou krásou pohybu.
„Začínal som kresbami a maľbami. Sochy som začal tvoriť až po príchode do Prahy. Robil som veľa koní, vytvoril som v roku 2008 aj jazdeckú sochu z bronzu v životnej veľkosti Francesca Petrarcu. V mojich rukách vznikol Orol, Carmen i Drak. Technika, ktorou robím, zvýrazňuje pohyb. Aj kone vyzerajú, akoby sa hýbali. V bronzovej soche s názvom Stádo je znázornených sedem koní, ktoré bežia,“ prezradil Kokeš. Technika bronzových a cínových plátov, z ktorých tvorí sochy, je na našej planéte ojedinelá.
Vojtěch Kokeš je jediný autor na svete, ktorý ju zvládol.
„Poňatie, ktorým tvorím sochy vznikajúce z plátov kovov a sochy sú potom priehľadné a deravé, tak takto tvorím skutočne iba ja. Zisťoval som, či vôbec ešte na celej našej planéte robí sochy týmto spôsobom niekto iný. Nikoho takého som ale nenašiel.“
