REGIÓN. Počas tohtoročnej zimy s minimom slnečných dní si slnečné hodiny poriadne oddýchli. Nebyť modernej doby s množstvom rôznych časostrojov, boli by sme bez presného času.
Od apríla však Slnko naplno „pečie“ a slnečné hodiny sú opäť v plnej v permanencii. V našom regióne ich je už len zopár. A my sme sa pozreli na ich históriu, umiestnenie, výtvarné spracovanie i ďalšie perličky z ich života.
Navštívili sme Trenčín, Starú Turú, Trenčianske Mitice, Motešice, Čachtice, ale aj ďalšie miesta, na ktorých sa uchovali hodiny staré stovky rokov.
Slnečné hodiny odštartovali kariéru v Číne a Egypte
Prvé slnečné hodiny sa objavili už 1500 rokov pred naším letopočtom v Číne a Egypte. Starí Gréci používali slnečné hodiny už 500 rokov pred naším letopočtom. Prvé z nich zostrojil Alexander Lakedaimonský. Do Ríma sa slnečné hodiny dostali oveľa neskôr.
„Manlius Valerius Massala priniesol slnečné hodiny z víťazného ťaženia zo Sicílie v roku 263 pred naším letopočtom,“ uviedol Pavel Adamuv v knihe Slnečné hodiny na Slovensku.
Trenčiansky obvod má nelichotivé prvenstvo, najviac zničených poštových schránok Čítajte S príchodom gnomónov, slnečných hodín s ukazovateľom kolmým na zemský povrch, prišlo k ich modernizácii. Prvé gnomóny však boli veľmi nepresné.
„Ich zásadné zlepšenie nastalo až vtedy, keď sa ukazovateľ v tvare tyče alebo vlákna umiestnil do smeru svetového pólu rovnobežne so zemskou osou. Touto úpravou bolo možné určiť čas s presnosťou niekoľkých minút. Pri tejto úprave sa už nemerala dĺžka, ale smer vrhnutého tieňa,“ vysvetlil v knihe Adamuv.
Na niektorých slnečných hodinách sa okrem presného času dali zistiť aj sviatky, rozličné kalendárne údaje či hodina východu a západu Slnka.
Rozmach slnečných hodín nastal najmä v dobe, keď sa začali vyrábať ako prenosné. Medzi najznámejších výrobcov patril Viedenčan Hans Dorn, Ján Pretorius z Jáchymova, Erazmus Habermel či Švajčiar Jošta Bürgi.
Prvé prenosné slnečné hodiny sa objavili v Nemecku až v roku 1450.
Vojaci nás ku kaštieľu nepustili
Pátranie po slnečných hodinách v našom regióne sa nezačalo práve najúspešnejšie. Jedny z mála slnečných hodín, ktoré mali pripomínať históriu merania presného času, mali byť na pôvodne renesančnom kaštieli z roku 1620 v Motešiciach, ktorý neskôr prestavali v neskorobarokovom slohu.
Už pred takmer štyridsiatimi rokmi mali byť tieto slnečné hodiny neúplné, chýbala im tyč vrhajúca tieň.
Vysoké plechové steny okolo kaštieľa prezrádzali, že k slnečným hodinám sa nedostaneme. Ak ešte vôbec na kaštieli sú.
Najviac obetí dopravných nehôd majú tento rok zatiaľ Trenčiansky a Žilinský kraj Čítajte „Kaštieľ je stále vojenským objektom. Dnu vás pustiť nemôžem. A to, či sú tam nejaké slnečné hodiny, vôbec neviem,“ dočkali sme sa strohej odpovede od uniformovaného člena strážnej služby.
Od roku 1961 je kaštieľ v rukách armády a ani domáci nám nevedeli povedať, akým vojenským účelom bývalý kaštieľ dnes slúži. A mnohí z Motešičanov ani netušili, že boli na ňom v minulosti slnečné hodiny. A tak jedinou informáciou je tá, ktorú zverejnil Pavel Adamuv.
„Ide o južné vertikálne hodiny. Ciferník bol delený po celej hodine, a to od ôsmej hodiny rannej do štvrtej hodiny popoludňajšej. Číslice sú rímske. Legenda je farebná a svojpomocne reštaurovaná,“ uviedol už pred 38 rokmi v sumári slnečných hodín na Slovensku.
Trenčín ponúkol pohľad na viacero slnečných hodín
Malou galériou slnečných hodín je centrum Trenčína. Na fasáde bývalého piaristického kláštora z roku 1648 (dnes budova Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého) sa nachádzajú hneď dvoje, na štíte Trenčianskeho múzea sú ďalšie a slnečné hodiny sú aj súčasťou sochárskeho diela domáceho autora Juraja Oravca s bustou M. R. Štefánika v parku pri železničnej stanici.
Sedem mesiacov v rokoch 1986 a 1987 sa reštaurovaniu slnečných hodín na dnešnom piaristickom gymnáziu venovala trojica odborníkov z reštaurátorského ateliéru v Bratislave Eva Ricottiová, Katarína Kosová a Vojtech Hron.
FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice Čítajte „Pokiaľ možno súdiť zo zle zachovaných malieb, pochádzajú z obdobia výstavby kláštora spred polovice 17. storočia. Slohovo ich možno radiť na pomedzie neskororenesančnej a ranobarokovej maľby,“ uviedol reštaurátorský tým na margo slnečných hodín viditeľných z Mierového námestia.
Horná vrstva malieb na druhých hodinách viditeľných z dvora piaristického gymnázia pochádzala z 1. polovice 18. storočia, spodná vrstva až z 2. polovice 17. storočia.
Dnes však maľba na týchto hodinách viditeľných iba z dvora podľahla neúprosnému času.
Na Mierovom námestí je vidno rajskú záhradu
Nástenná maľba hlavných slnečných hodín na Piaristickom gymnáziu pozostáva z ciferníka s rímskymi číslicami, pozadia s maľbou rajskej záhrady a dvojitého rámovania. Slnečné hodiny vytvoril neznámy autor s latinským nápisom (Poodstúp, v mene žiariaceho Ježiša kvitne kvet Ignáca.)
„V dolnej tretine maľby sa nachádza parková záhradná úprava vytvorená geometricky komponovanými kvetinovými záhonmi a stromom s rozkošatenou korunou. Kompozícia parku je doplnená červeno – ružovými kvetmi v záhonoch, medzi ktorými sú aj tulipány. Nad stromom sú stopy po oblohe s mrakmi. Rám má hrúbku 12 centimetrov,“ uviedla Eva Ricottiová.
Hodiny na fasáde gymnázia sú funkčné od piatej hodiny ráno do druhej popoludní. Na slnečných hodinách vnútri objektu bol v minulosti viditeľný mních vo františkánskom rúchu v zbožnom geste.
Dnes sú slabo viditeľné už aj rímske číslice na ráme slnečných hodín.
„Maľba nástenných hodín patrí k bežnej dobovej produkcii z hľadiska umeleckého riešenia. Význam maľby vzrastá v súčasnosti z hľadiska nízkeho počtu zachovania podobných maliarskych riešení a sú dokumentom vysokej miestnej kultúry,“ uviedli reštaurátori.
Smer tieňa sledoval od úsvitu až do večera
Najnovšie slnečné hodiny v Trenčíne sa nachádzajú v centre Parku M. R. Štefánika. Nápad vznikol spontánne pri osádzaní a konečných úpravách pamätníka v júni 1998.
„V zadaní na vytvorenie pamätníka M. R. Štefánika nebola uvedená podmienka realizácie slnečných hodín. V prvom rade išlo o dôstojné osadenie fragmentu, portrétu Štefánika, zo súsošia od J. Pospíšila z roku 1939 a zničeného v roku 1953,“ povedal sochár Juraj Oravec.
Uvedomil si dátum letnej rovnodennosti a Slnko samo mu vnuklo myšlienku inštalácie slnečných hodín.
„Od úsvitu až do večera som sledoval a značil smer tieňa jednej hrany pylónu, na ktorom je busta umiestnená. Následne som osadil mosadzné lúče s číslicami. Sú osadené na zemi, teda celkom zraniteľné voči vandalom,“ pokračoval Oravec. Vertikálne slnečné hodiny sú aj na štíte Trenčianskeho múzea na Mierovom námestí. Žiaľ, dnes sa nachádzajú vo veľmi zlom stave. Viacero rímskych čísel je už neviditeľných, zreteľne je vidieť iba číslice I., II., III., IV., V:, VI. Tyč vrhajúca tieň je hrdzavá.
„Ide o západné slnečné hodiny. Delenie stupnice je po celej hodine od jedenástej hodiny dopoludňajšej do šiestej hodiny večernej. Číslice sú rímske,“ uviedol v v publikácii Slnečné hodiny na Slovensku Pavel Adamuv.
Štvorcové slnečné hodiny idú presne
Elegantné slnečné hodiny ukazujú presný čas aj na východnej stene farského rímskokatolíckeho kostola v Tren-čianskych Miticiach. Po vonkajšej maľovke kostola v polovici 80. rokov nanovo namaľovali aj ich štvorcový ciferník.
„Naše slnečné hodiny idú presne. Číslice sú opačne namaľované na stene, ako je zvykom u bežných ciferníkov. Číslica päť je vľavo hore a číslica štyri vpravo hore, aby mohli ukazovať čas už pri východe i západe Slnka,“ vysvetlil trenčianskomitický farár Elemír Tassári.
Hoci fara mierne lúče Slnka zatieňuje, o šiestej či siedmej ráno sú slnečné hodiny v plnej permanencii. „Samozrejme, nejaká minútka hore-dole. Ale rád sa na čas na slnečných hodinách každý deň pozriem. A výhodou je, že tieto hodiny netreba vôbec naprávať,“ usmial sa správca farnosti, ktorý v Trenčianskych Miticiach pôsobí od roku 2008.
Elemír Tassári predpokladá, že vzhľadom na vek kovovej konštrukcie vrhajúcej tieň na ciferník, mohli byť slnečné hodiny na hladkej fasáde už pri postavení kostola.
V Starej Turej sú slnečné hodiny z roku 1830
Jedny z mála slnečných hodín v našom regióne ponúka aj pohľad na stenu Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Starej Turej. Hoci kostol vybudovali už v roku 1748 na podnet zemepána Juraja Erdödyho, slnečné hodiny sa na jeho stene objavili až o 82 rokov neskôr.
Napriek mnohým maľovaniam a úpravám fasád však hodiny nainštalované v roku 1830 existujú dodnes.
„Slnečné hodiny na stene nášho kostola idú presne. Sú nastavené podľa zimného času,“ povedal rímskokatolícky farár Daniel Vachan. Staroturianske slnečné hodiny „prežili“ aj obnovu chrámu v 80. rokoch, keď sa robila nová omietka, i celkovú opravu fasády v roku 2009.
Hodiny majú štvorcový tvar a na mieste, kde sme z tradičného ciferníka zvyknutý na číslo šesť, tróni hrdo rímska dvanástka.
Aj 188-ročné staroturianske slnečné hodiny majú veľkú výhodu. Netreba ich naťahovať, stačí iba svietiace slniečko. Ciferník je delený po celej hodine od siedmej hodiny rannej do piatej hodiny popoludňajšej. Číslice sú rímske.
