Sociologička Katarína Moravanská zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí aj o tom, aké komplikácie čakajú „prisťahovalcov“ v súvislosti so životom na dedine.
Čo vedie vo všeobecnosti ľudí k rozhodnutiu odsťahovať sa z mesta na dedinu?
– Ľudia, ktorí sa sťahujú z mesta na vidiek, na dedine oceňujú predovšetkým možnosť zabezpečiť si vhodné a dostupné bývanie. Oceňujú dostupnejšiu možnosť zabezpečiť si bývanie v rodinnom dome, lacnejšie byty ako v meste, zdravšie a bezpečnejšie životné prostredie, ako i vidiecky spôsob života.
“Veľká časť aktivít zostáva pre migrujúcich obyvateľov naďalej spojená s mestom.
„
Názory sa však rôznia podľa lokality a charakteru zástavby konkrétnych obcí. Časť obyvateľov, ktorí sa sťahujú do zázemia slovenských miest, sa do nich vracia, buď v nich sami žili, alebo prichádzajú deti a vnuci týchto bývalých obyvateľov. Často ide o návraty posunuté o jednu či dve generácie, keď sa vracajú deti a vnuci obyvateľov, ktorí v najsilnejšej etape urbanizácie odišli z vidieka do mesta.
Dá sa povedať, aké majú ľudia očakávania, ak sa rozhodnú odsťahovať z mesta na vidiek?
– Vo všeobecnosti okrem zabezpečenia vhodného bývania obyvatelia očakávajú bezpečnejšie, zdravšie a prehľadnejšie sociálne prostredie.
Aký vplyv má pokles obyvateľov v mestách na život, životný štýl, kultúru a atmosféru v mestách?
– Mestá, odkiaľ sa obyvatelia sťahujú na vidiek, čelia viacerým problémom. Problémy sú spojené nielen s poklesom príjmov z daní, ale i chátraním opusteným budov a vytváraním sociálne deprimovaných mestských štvrtí. Migrácia špecifických vekových, vzdelanostných a ekonomických skupín obyvateľov do zázemia miest môže v určitých častiach znamenať hrozbu sociálneho úpadku. Zatiaľ u nás tento fenomén nie je taký dramatický a poznáme ho hlavne zo zahraničia.
Na Slovensku sa prejavuje hlavne poklesom počtu obyvateľov viacerých miest, pričom negatívne migračné saldá sú v niektorých mestách umocňované aj negatívnym demografickým vývojom a nízkou pôrodnosťou.
Čo by podľa vás mohlo zastaviť tento trend a pritiahnuť späť ľudí bývať do miest? Dá sa to vôbec?
– Faktory, ktoré vedú k tomu, že sa ľudia sťahujú na určité miesta, sú mnohodimenzionálne. Často ide o previazanosť ekonomických, sociálnych a kultúrnych faktorov. Obce môžu tento trend ovplyvňovať predovšetkým vhodne nastavenými plánmi sociálno-ekonomického rozvoja.
Aktuálna je i často diskutovaná otázka nájomného bývania, ktorá môže ľudí udržať a pritiahnuť do miest. Treba však zdôrazniť, že tento trend sťahovania obyvateľov do zázemí miest nie je nekonečný a už pozorujeme znaky jeho nasýtenia. Mestá ako centrá ekonomického, sociálneho a kultúrneho života budú vždy pre obyvateľov atraktívne.
Naopak – mnohé menšie obce často nie sú pripravené na výraznejší príliv nových obyvateľov.
– Máte pravdu, často obce nie sú pripravené na dôsledky príchodu nových obyvateľov. Záleží to však na počte novoprisťahovaných obyvateľov. Ak sú prírastky malé a trvalé – obec sa dokáže ľahšie s problémami vyrovnať. Situácia je však často taká, že do obce príde investor alebo developer a následný príchod obyvateľov je nárazový. Niektorým problémom je však možné do určitej miery predchádzať už spomenutými nástrojmi územného plánovania.
Aké najčastejšie problémy riešia v obciach pri nárazovejšom náraste obyvateľov?
– Okrem problémov s infraštruktúrou a občianskou vybavenosťou sa často objavujú problémy v sociálnej a kultúrnej oblasti. Sociálne prostredie obcí v zázemí miest sa v súvislosti s príchodom nových obyvateľov výrazne mení. Novo prichádzajúci obyvatelia sa vyznačujú odlišným vekom, dosiahnutým vzdelaním, rodinným statusom a i ekonomickou aktivitou.
Zároveň prinášajú z mesta iný životný štýl, zvyky, ktoré môžu byť pre obec zdrojom konfliktov, v niektorých prípadoch však, naopak, aj impulzom k rozvoju obce. S príchodom nových obyvateľov môže dochádzať k vytváraniu nových uzavretých či separovaných lokalít. Výrazným problémom pre obec je aj neprihlásenie sa časti novoprisťahovaných obyvateľov k trvalému pobytu v obci, čo má výrazne negatívne dosahy predovšetkým pre rozpočty obcí.
Aká býva potom realita, aké komplikácie čakajú „prisťahovalcov“ v súvislosti so životom na dedine?
– Najvýraznejším negatívom spojeným s odsťahovaním sa obyvateľov z mesta do vidieckych obcí je skutočnosť, že veľká časť aktivít zostáva pre migrujúcich obyvateľov naďalej spojená s mestom. S tým súvisí každodenné dochádzanie do mesta, často spojené s výraznými časovými stratami a dosahmi na trávenie voľného času. Problémom môže byť i prílišná idealizácia si „vidieckeho spôsobu života“ a podcenenie sociálnej a kultúrnej stránky života na dedine.
Obyvateľov z mesta môžu negatívne prekvapiť prejavy iného spôsobu života pôvodných obyvateľov, ako je hluk alebo zápach z poľnohospodárskych aktivít.
Často sa stáva, že pozemky pre stavbu domov sú len na okrajoch dedín, na poľnohospodárskej pôde, navyše so zlou dopravnou dostupnosťou a takmer žiadnou vybavenosťou. Aké riziká treba zvážiť pri tomto štýle bývania – najmä pre mladých ľudí, rodiny?
– Nedovybudovaná technická a občianska infraštruktúra v nových lokalitách znižuje kvalitu života jej obyvateľov. Sťahovanie je závažný životný krok, preto je potrebné zohľadniť aj tieto okolnosti.
Vo svete sa už hovorí o opačnom trende, že ľudia z dedín prichádzajú späť do miest – predpokladáte, že časom sa to prejaví aj u nás?
– Aj na Slovensku zaznamenávame tento trend. Sťahovanie obyvateľov miest do vidieckeho zázemia sa najvýraznejšie prejavuje v zázemí mesta Bratislavy a tu sa prejavujú aj najvýraznejšie negatívne dosahy, čo vedie k tomu, že časť obyvateľov sa vracia späť.
Tento proces súvisí do značnej miery aj so životným cyklom rodiny. Ak sú deti malé, tak prostredie vidieckych obcí je pre ne vyhovujúcejšie a socio-kultúrne potreby detí dokáže do značnej miery zabezpečiť aj vidiecka obec. Problém nastáva pri starších deťoch tínedžerského veku, keď sa nároky predovšetkým v oblasti trávenia voľného času zvyšujú, čo vedie k zvyšujúcej sa atraktívnosti mestského prostredia.
