Nová hra divadelníkov z Opatovej bude o manipulácií medzi ľuďmi

OPATOVÁ NAD VÁHOM. Divadlo 21 Opatová pripravuje v závere mája premiéru svojej šiestej hry ‘Slabomyseľná,‘ ktorá vznikla na motívy psychologickej drámy Plynové lampy od Patricka Hamiltona. Podľa režiséra ochotníckeho divadla je nová divadelná hra o manipulácií človeka človekom.

Divadlo 21 Opatová (5 fotografií)

O svete divadla tvrdí, že na Slovensku ho ľudia vnímajú ako miesto pre prehnané zabávanie sa a v niektorých prípadoch pre prízemný humor. Svojou prácou v Opatovej sa aj preto snaží z ochotníkov dostať to najlepšie i v žánri dráma.

Dlhoročné napredovanie súboru potvrdili divadelníci v roku 2016, keď sa Divadlo 21 Opatová stalo laureátom 19. ročníka novomestského Festivalu Aničky Jurkovičovej.

Hra o manipulácii s ľuďmi

Roman Oravec je režisérom v opatovskom divadle od roku 2012. Hra ‘Slabomyseľná‘ má premiéru v priestoroch trenčianskeho kina Hviezda v posledný májový deň.

„Téma hry je dosť ťažká. Myslím si to preto, lebo mám pocit, že ľudia berú divadlo za miesto, kde sa idú len vyrehotať. Lezie mi na nervy, keď mi niekto povie, že bol v divadle a nikdy sa tak dobre nezasmial. Tiež sa rád zasmejem na dobrom divadle typu Radošinské naivné divadlo a na rôznych gagoch. Mám však pocit, že divadlo je dnes synonymum zábavy, ale divadlo je napríklad aj o dráme,“ myslí si Oravec.

Hru pripravuje s amatérskymi hercami vyše roka, Slabomyseľná má podľa neho silnú myšlienku a porozpráva divákom príbeh o manipulácií ľuďmi, a to aj na úkor duševného zdravia človeka.

Predstavenia divadla bývajú vypredané

V divadle pôsobí aj jeho manželka Ivana Oravcová. Tá v roku 2016 získala ocenenie za najlepší ženský herecký výkon za postavu Opaly v hre To ste vy, pán Taner?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Turisti v Černobyle? Ukrajinci hovoria o parazitovaní na katastrofe Čítajte 

Medzi životné priority okrem rodiny a svojej práce radí aj samotné divadlo. I keď v súbore pôsobí šiesty rok, nervozitu zažíva pred každým vystúpením.

„Mať trému je prirodzené, ale na javisku z človeka do piatich minút opadne. Dosť pomáha aj to, že úlohy máme naštudované a pri skúškach nás režisér upozorní na každú chybu či zaváhanie, preto nemáme strach, že to nedáme,“ povedala herečka.

Režiséra a manžela v jednej osobe chváli a s úsmevom súčasne kritizuje. „Ako sa blíži premiéra, doma sa o ničom inom nebavíme a manžel tam stále vysvetľuje svoje výhrady. Vyzerá to potom tak, že 99 percent času hovoríme o divadle. Má, našťastie, talent odhadnúť potenciál každého herca a vybrať také hry, ktoré síce nebývajú najľahšie a vyžadujú väčšie nasadenie človeka, ale v konečnom dôsledku sa tým zvyšuje naša latka,“ povedala Ivana Oravcová.

Režijné kvality Romana Oravca potvrdila aj produkčná divadla Ľubica Lišková. „Má neskutočný dar od Boha, že dokáže vytiahnuť z človeka maximum, výhodou je aj to, že je detailista. Navyše si myslím, veľký počet divákov predstavení je dôkazom toho, že sa im práca divadelníkov páči. Najlepšie je to vidieť pri hraní napríklad v nimnických kúpeľoch, ktoré navštevujú ľudia z celého Československa. Po predstavení za nami prídu a nešetria komplimentmi, navyše tvrdia, že sa smelo môžeme postaviť medzi profesionálnych hercov,“ poznamenala Lišková.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pri tvorbe obrazov myslia aj na ekológiu Čítajte 

Pre malý kolektív ochotníkov je jednou z výziev vybrať hru, ktorá bude amatérskym hercom vyhovovať ako poč-tom, tak vekovým zložením postáv.

„Nájsť hru je celkom ťažké, navyše v nej musia hrať všetci naši herci, nesmie niekto sedieť rok či dva bez úlohy... Problémom je aj to, že bojujeme s nedostatkom hercov, tak ak by mal akýkoľvek nadšenec záujem, môže sa nám ozvať,“ povedal režisér.

Texty sa už učia ťažšie, priznáva najstarší herec

Najstarším hercom opatovského divadla je 76-ročný Ondrej Ďuriš, v divadle pôsobí od roku 1957. Ako vysvetlil, v 50. rokoch minulého storočia žila divadlom celá dedina, zapojených do prípravy predstavení bývalo až 50 ľudí.

„V 60. rokoch, po vojne som najradšej hrával v rolách ľúbostných alebo veselohrách, to mi bolo srdcu najbližšie.
Divadlo sa postupom rokov ale mení, na čom má zásluhu rozdielny pohľad režisérov. Kým tí v minulosti sa venovali skôr hrám z dedinského prostredia, z ktorého sami pochádzali, dnes je to iné. Žáner sa zmenil, ale to je normálne, taká je doba,“ povedal.

V divadle sa cíti dobre, súčasný kolektív si pochvaľuje. „Máme dobrý kolektív, s ním ale obrovsky stúpla náročnosť hier, ktoré hrávame.

Prevteliť sa do rôznych úloh je zložité, ale odozva ľudí je dobrá, tak ma to teší,“ priznal Ondrej Ďuriš s tým, že občas musí zabojovať s textami, ktorých učenie mu s pribúdajúcimi rokmi ide ťažšie ako zamladi.