TRENČÍN. Poslanci Trenčianskeho kraja rozhodli o odpredaji objektov bývalej školy v prírode Patrovec v katastri obce Veľká Hradná v Trenčianskom okrese.
Rekreačné zariadenie Patrovec bolo poslednou školou v prírode, ktorú zriaďoval Trenčiansky kraj.
Svoju činnosť skončila pred štyrmi rokmi po 35 rokoch.
Kraj za ňu zinkasuje od nového vlastníka 258-tisíc eur.
Len jeden záujemca

Župa tvrdí, že budovy v Patrovci už pre svoje účely nepotrebuje.
„Od roku 2015 bol tento objekt opakovane ponúkaný na odpredaj, tento rok sme dostali cenovú ponuku, ktorá korešpondovala s hodnotou podľa znaleckého posudku. Ide len o budovy, pozemky zostali vo vlastníctve obce Veľká Hradná,“ informoval Tomáš Baláž z Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Od roku 2015 to bol podľa neho prvý a jediný záujemca. Budovy sú kultúrnou pamiatkou, kraj ich preto musel prednostne ponúknuť na odkúpenie ministerstvu kultúry. To podľa Baláža o kúpu záujem nemalo.
Patrovec
Osada Patrovec patrí k Veľkej Hradnej. Kaštieľ, v ktorom 35 rokov fungovala škola v prírode, tu začali stavať pre grófa Palavicíniho v roku 1937, dokončili ho o dva roky neskôr. Po druhej svetovej vojne zriadili v kaštieli lesnícku učňovskú školu, neskôr objekt prevzal zväz umelcov. (AL)
Nový vlastník nešpecifikoval, aká bude budúcnosť objektu, podľa Baláža ho však plánuje zrekonštruovať.
Vedúca odboru školstva a kultúry na župe Daniela Hilčíková hovorí, že pre Trenčiansky kraj prestala mať škola v prírode zmysel.
„Väčšinou do nej chodili žiaci základných škôl, to znamená, že mládež nad 15 rokov toto zariadenie nevyužívala. Župa túto školu financovala zo svojich zdrojov. Po zvážení všetkých okolností, najmä ekonomickej efektivity, sme poslednú školu v prírode zrušili,“ povedala po hlasovaní Hilčíková. V súčasnom období o obnovení škôl v prírode neuvažujú.
Rodičia preferujú Tatry
Dlhoročná pedagogička a školská psychologička Rudolfa Novotná z Gymnázia J. Jesenského v Bánovciach nad Bebravou hovorí, že školy v prírode sú veľmi dôležité pre vzdelávanie žiakov v netradičnom prostredí.
„Druhá stránka je, ako dokážu rodičia zafinancovať školy v prírode a kam rozhodnú, aby ich deti išli,“ povedala Novotná. Všetci podľa nej chcú, aby deti išli do kvalitného, ale lacného prostredia.
„Kraj nemal dostatok peňazí, aby tento objekt udržal v takom stave, aby sa tam mohli chodiť rekreovať deti.“

Zariadenie v Patrovci bolo podľa nej využívané veľmi málo, školy oň nemali záujem.
„V školstve robím 30 rokov, som z Bánoviec nad Bebravou, čo je od Patrovca kúsok. Myslíte si, že chodia do školy v prírode alebo na lyžiarske kurzy tam? Rodičia radšej vyberú priestory v Tatrách, na Liptove. O objekt nebol zo strany škôl záujem, čo je chyba,“ dodala Novotná.
Podľa nej bolo aj na správcovi tohto objektu, aby ho urobil pútavým a zaujímavým, aby oň mali školy záujem.