Aký vek je ideálny, aby chlapci začali hrať futbal?
- Nie je jednoduché povedať ideálny vek. Dôležité je, aby bol ich pohybový vývin prirodzený. Z môjho pohľadu by stačilo vo veku šiestich či siedmich rokov. Spoločenská požiadavka je však taká, aby deti začali športovať čo najskôr. Nemajú dostatok prirodzeného pohybu a rodičia ich na tréningy vodia už ako štvorročných.
O tréningový proces je veľký záujem a my sa na naň snažíme reagovať. Berieme pod krídla aj mladučkých chlapcov. Spoluvytvárame ich vzťah k futbalu.

Skutočný a cielený rast začína vo veku sedem rokov. Je pozitívne, keď prídu do tejto kategórie už pripravení. Tí, čo začnú skoro, sa vedia hýbať v priestore. Dobre pracujú s loptou a pôsobia oproti rovesníkom lepším dojmom.
Deti, ktoré prídu vo veku ôsmich či deviatich rokov, nevedia pracovať ako tí, čo sa zapojili do prípravy vo veku piatich rokov. Musia veľa dobiehať najmä v oblasti správnej práce s loptou. Prirodzeným pohybovým talentom sa to však podarí.
Hovoríte o spoločenskej objednávke. Čo to znamená?
- Rodiča chcú systémový tréning detí veľmi skoro. V minulosti trénovať začínali osem či deväťroční chlapci. Dovtedy sa hýbali na ulici alebo za domom s kamarátmi. Dnes rodičia požadujú, aby sme sa im začali venovať čo najskôr. Keďže majú záujem, vytvárame im podmienky. Tréningy maličkých začiatočníkov vedieme hravou formou.
Čomu sa venujú mladí futbalisti v škôlkarskom veku?
- Musíme sa vysporiadať s dôležitým problémom. U nich ešte nie sú vytvorené návyky pracovať v skupinách a veľkom kolektíve. To sa musia naučiť ako prvé a väčšina to veľmi rýchlo zvládne. Následne je dôležitá práca s loptou. Volíme hravý spôsob, aby sa zabávali. Nejedná sa o špeciálnu futbalovú prípravu. V prvom rade nám ide o vytvorenie vzťahu k futbalu, lopte a pohybu.
Deti dnes oveľa viac sedia za počítačmi a mobilnými telefónmi. Znížila sa ich obratnosť?
- Nemajú vytvorené prirodzené pohybové návyky, no stále je ešte dostatok detí, ktoré sú pohybovo nadané a radi sa hýbu. Chýba im však spontánny pohyb. Rodičia ich vodia na tréningy tri razy týždenne. Potom si myslia, že to stačí. Následne si sadnú a veľmi sa nehýbu. V minulosti chlapci pokračovali v športovaní na uliciach. Dnes to vidíme minimálne.

Deti sú potom menej obratné a proces spevňovania je dlhodobejší. Nelozia po stromoch, na detských ihriskách ich rodičia okrikujú, aby nevymýšľali, lebo sa nebodaj zrania.
Zazneli už aj požiadavky na gymnastické tréningy a veľmi by pomohli. Pri päťročných deťoch je však päť tréningov týždenne príliš veľké sústo. Lepšie je zobrať ich von na ihrisko, do prírody. Ideálne s vekovo blízkymi kamarátmi. Deti sa veľa učia odpozorovaním a radi skúšajú nové veci.
V akom veku viete zistiť, či má dieťa talent na futbal?
- U desaťročných to už vieme s istotou povedať. Ak je pohybovo nadaný, zvládne všetky športy. Mnohí okrem futbalu chodia aj na hokej, na florbal a iné športy . Vo veku desať rokov sa rozhodujú akou cestou sa vyberú. Nemám s tým problém. Nech každý robí, čo ho baví viac.
Desaťroční chlapci už navštevujú špecializované futbalové triedy. Majú všetci šancu dostať sa do najvyššej súťaže?
- V ročníku je približne dvadsať chlapcov. Všetci majú talent. Je už len na nich, akým spôsobom ho budú rozvíjať. Kariéru ovplyvňuje veľa faktorov. U detí je významný biologický vek. Chlapec môže byť aj o dva roky vyspelejší alebo naopak. Ten s lepším fyzickým fondom predbehne slabšieho. Veľký má výhodu, na tom menšom je, aby bojoval, čo mu sily stačia.
Miroslav Karas (54)
S trénovaním začal v roku 1989. Ešte počas futbalovej kariéry vyštudoval trénerstvo na FTVŠ. Od roku 2009 je šéftrénerom prípraviek AS Trenčín.Veľkú rolu hrajú rodičia a spoločensko-sociálny vývin.
Dnešné deti však majú pred tými spred dvadsať rokov veľkú výhodu. Futbal sa vyvíja. Formy a kvalita tréningov tiež. Dnešní desaťroční chlapci sú po futbalovej stránke oveľa ďalej.
Zmenili sa deti za dvadsať rokov výrazným spôsobom?
- Najväčším problémom súčasnosti sa javí pasívna zábava. Tá kedysi neexistovala v takom výraznom množstve. Futbal pre niektorých z nich nie je prvoradý. Deti sa môžu emocionálne vybiť iba pri hre. Futbal je v tomto smere fenomén v aktívnej forme. V minulosti ho hrali s väčším zanietením. Aby sa dokázali uvoľnene zabávať hrou a trénovaním , musíme s nimi pracovať veľmi citlivo aj vzhľadom k tomu, že majú problém s koncentráciou a s rešpektom voči autoritám.
Na ihrisku pôsobíte prísne a ste hlučný. Hráčov nešetríte. Je to dobrý model pri malých deťoch?
- Neznášam polovičnú robotu. Hráme naplno, trénujeme naplno. Na tréningoch chcem, aby všetko robili na sto percent. Nenadávam im, ale keď vidím, že nerobia veci na sto percent, viem byť nepríjemný. Je to o osobnom prístupe. Som emocionálny človek a hra je to podstatné, čo ich motivuje k tomu, aby ich sa bavili a boli lepší.
Keď deti vidia, že mne na nich záleží, viac sa snažia. Keby mi to bolo jedno, menej by som ich naučil.
Dnes sa presadzujú hráči, ktorí robia všetko na doraz. Keď vidím Škrtela, Bera, Lobotku, mám radosť. Nič si nezľavujú a idú stále naplno. Výrazne predčili hráčov, ktorí mali viac talentu a dnes nehrajú ani najvyššiu slovenskú súťaž. Zhasli, pretože nedali do hry všetko.