TRENČÍN. Novinkou na zrekonštruovanom Mierovom námestí je Fontána Marca Aurélia.
Tvorí ju bronzová misa a dvojitá zvlnená bronzová stena s citátom Marca Aurélia „Pamätaj, že každý stráca len ten život, ktorý prežíva a prežíva len ten, ktorý stráca."
Na jednej strane je nápis v latinčine a na druhej v slovenskom jazyku.
Prúd vody tečie z koryta v hornej časti zvlnenej steny do misy s prepadávajúcou sa vodnou hladinou.
Autorom diela je český sochár, dizajnér a fotograf Jiří Plieštik.
V sobotu slávnostne otvorili zrekonštruované Mierové námestie. Stálo vyše tri milióny eur Čítajte V češtine majú pre tento druh fontány, ktorá vodu nestrieka, výraz kašna. Pochádza z nemčiny zo slova kasten, čo v preklade znamená schránka alebo nádrž na pitnú alebo úžitkovú vodu, ktorá sa nachádza na verejnom priestranstve a slúži pre verejnú potrebu. Pôvodne to bola štvorstenná drevená schránka na vodu odtekajúcu od studne, vodovodu.
V slovenčine neexistuje presný výraz, významovo sa mu najviac približuje studňa alebo fontána.
Ako byste popísali „kašnu" Marca Aurélia? Čo symbolizuje?
- Dielo vzniklo podľa mojej grafiky, ktorá sa nazýva konjunkcia anjela s Mesiacom. Znamená to, že sa z pohľadu niektorého miesta sa dve nebeské telesá nachádzajú blízko pri sebe. Misa je v tomto prípade Mesiac, teleso je symbol anjela, anjelstva. Architektom sa páčil ten návrh, rozhodli sme sa, že z grafiky urobím sochu. Je to vlastne ich pričinením, že to takto vzniklo.
Koľko trvalo vytvorenie tohto diela? Ako ste postupovali?
- Spolu asi deväť mesiacov. Z toho som však dva mesiace musel stáť pre rôzne byrokratické ťažkosti, ktoré vznikli, takže práce to bolo čistého času asi sedem mesiacov. Navrhol som konštrukciu misy, nechal som si presne vypočítať od statikov, aby to bolo nosné a aby sa s tým dalo manipulovať. Samotnú výrobu jednotlivých dielov robili v jednej firme, ktorá má CNC stroje.
Po páde zo železničného mosta delili Trenčana od fatálnych zranení centimetre Čítajte Diely vyfrézovali digitálnym spôsobom a následne každú sadu niekoľkokrát odlievali a zvárali. To bol asi najtvrdší oriešok na celej výrobe. Bronz pri zahriatí pracuje a nedá sa odhadnúť, ako sa bude hýbať. Stále sa hýbe. Ak robím so železom, to so mnou doslova hovorí. Bronz nehovorí, ten sa nepredvídateľným spôsobom vzpiera. Bola to ťažká práca.
Aké komplikácie sprevádzali prácu?
- Ťažkosti nám spôsobila najmä kvalita dodaného materiálu. Pri poslednom odlievaní bola kvalita bronzu úplne zlá.
Keď robili posledné tavenie, tak to zamrzlo, pretože tam bola prímes hliníka, ktorá tam nemala čo robiť. Celý postup sa musel opakovať, tým pádom vzniklo mesačné meškanie prác.
Patrí k vašim najväčším dielam?
- Áno. Doteraz najväčšia bola sedemapolmetrová socha v Prahe. Toto je rozmermi aj váhou bronzu určite väčšie.
Kam by ste vo svojej tvorbe zaradili trenčiansku „kašnu"?
- Mám pocit, že kašna Marca Aurélia bude patriť k mojim veľmi dôležitým dielam. Myslím si, že dobre korešponduje s prostredím, s námestím a hradom.
Mám z toho radosť, keď pozorujem tú tvarovú striedmosť, prísnosť hradu spolu s mäkkosťou kašny, myslím, že to bude spolu dobre komunikovať.
Teší ma, že na to reagujú pozitívne aj ľudia, pretože často sa stretávam s tým, že majú rôzne negatívne, najmä finančné reakcie, v tom zmysle, že na čo je nám fontána, keby ste tu radšej postavili záchody. Tieto názory už dávno ignorujem.
Treba si uvedomiť, že keby naši predkovia premýšľali len takto pragmaticky, tak tu nikdy nevznikne také krásne námestie.
