TRENČÍN. V stredu, 16. mája trenčiansky Klub Sclerosis Multiplex za asistencie stredoškolákov šíril v uliciach mesta osvetu o nevyliečiteľnom chronickom zápalovom ochorení centrálneho nervového systému.
Do centra Trenčína vyšli členovia klubu opätovne po roku, pri príležitosti Svetového dňa sklerózy multiplex.
Cieľom podujatia je podľa predsedníčky klubu aj šírenie informácie, že skleróza je chorobou, ktorá okrem pamäti postihuje aj telo a jeho pohyblivosť, o čom mnohí nevedia. Ochorenie postihuje najmä mladých ľudí, najohrozenejší sú ľudia vo veku od 20 do 30 rokov.
Symbolom ochorenia je slnečnica
Klub Sclerosis Multiplex v Trenčíne založili v roku 2016, navštevuje ho zhruba 30 členov. Minulú stredu okrem šírenia osvety zorganizovali aj finančnú zbierku.

„Je to zbierka spojená s edukáciou oslovených ľudí, aby aj oni vedeli, o čom toto ochorenie je. Prízvukujeme, že pod sklerózou multiplex sa môže rozumieť ako zabúdanie, tak postihnutie celého tela, v závislosti od toho, ktorá časť nervového systému je postihnutá,“ vysvetlila predsedníčka klubu Jaroslava Michalechová.
So zbierkou, ktorej výťažok použijú na rehabilitáciu členov trenčianskeho klubu, vypomohli desiati študenti Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého.
Tí vzali do rúk ráno pokladničky, brožúry, slnečnice a vyrazili do ulíc. O nevyliečiteľnej chorobe, ktorej postup možno spomaliť, mali pred stretnutím s Jaroslavou Michalechovou základné informácie. „Pred chorobou mám strach, je to vážne ochorenie a nechcel by som ním trpieť,“ povedal gymnazista Martin Herceg.
Jeho spolužiak Oliver Gräffinger prispieval do zbierky v minulých rokoch pravidelne, tento rok sa rozhodol pomôcť svojou účasťou.
„Ľuďom rád pomáham. Viem o skleróze, že je to dosť vážne ochorenie a postihuje veľa ľudí v mladom veku. Spomaliť ju je možné injekciami, terapiami, kryokomorou a liekmi,“ vymenoval možnosti liečby stredoškolák.
Spolu varia i chodia po doktoroch
Dôkazom, že skleróza multi-plex postihuje ľudí vo veľmi mladom veku, je súrodenecká dvojica z Nemšovej.
29-ročnej Lucií diagnostikovali ochorenie pred rokom, jej 33-ročnému bratovi pred jedenástimi. O tom, že má rovnaké ochorenie ako jej starší brat, tušila už pred testami.

„Mala som podobné príznaky ako brat, strácala som stabilitu, mala som problémy so zrakom. Do nemocnice som prišla buď tak, že ma niekto držal, alebo som sa opierala o stenu,“ povedala. Skleróza multiplex jej zmenila život, po diagnostikovaní výrazne znížila životné tempo a zbavila sa stresu a ľudí, ktorí ju ničili.
Jej bratovi Petrovi diagnostikovali ochorenie v 22 rokoch. „O skleróze som nevedel veľa, príznaky som veľmi nepoznal, ale poznal ich môj otec, ktorý ich poznal od svojej mamy, mojej babky. Poslal ma preto k neurológovi, ktorý podozrenie potvrdil a potom so mnou chodil po ďalších doktoroch,“ vysvetlil Peter, ktorý v nasledujúcich rokoch zmenil stravu a začal sa viac pohybovať.
Postup choroby mu dnes ale nedovoľuje pohybovať sa tak, ako by chcel. V zvládaní choroby mu aj po psychickej stránke pomáha trenčiansky klub, ktorý združuje ľudí s ochorením, ako aj ich rodinných príslušníkov.
„Stretávanie ľudí s touto diagnózou je dobré, pretože často som sa stránil chodiť von a nechcelo sa mi nikam ísť a nikoho vidieť. Pohyb a stretávanie s ľuďmi mi pomáha, aj keď už veľmi nevládzem, navyše sa pridala epilepsia. Občas mávam záchvaty, po ktorých sa prebudím až v nemocnici,“ priznal Peter s tým, že so sestrou si vzájomne vypomáhajú.
„Lucia sa stará aj o mňa, hlavne dáva pozor, aby som nezostal ležať na zemi pri epileptickom záchvate, volá mi záchranku. Trávime spolu veľa času, spolu varíme i chodíme po doktoroch,“ dodal.
Stretávanie sa je dôležité
Vedomosti verejnosti o ochorení sú podľa Jaroslavy Michalechovej veľmi rozdielne. Ako upozornila, väčšina ľudí si myslí, že postihuje iba starých ľudí.
„Je to ochorenie ľudí v mladom veku, vo vyššom veku je skôr výnimočné. Najčastejšie zasahuje ľudí od 20 do 30 rokov, zo začiatku je to ochorenie veľmi deprimujúce.“
Podchytenie choroby v jej počiatočných fázach môže mať významný vplyv na jej vývoj. Liečbu pacientom so sklerózou multiplex nasadzujú v Centre pre liečbu scleroris multiplex v trenčianskej fakultnej nemocnici.
„Toto špecializované centrum je v Trenčíne ako v jednom z dvanástich slovenských miest. Liečba je dôležitá a v centre šitá na mieru každému pacientovi. Aj vďaka nemu sa do nášho klubu dostávajú noví členovia, ktorých k nám z nemocnice posielajú. Pre pacientov nie je dobré, keď sa skrývajú doma, pozývame ich preto k nám,“ poznamenala Michalechová.