TRENČÍN. Kapela Personal Spaces, ktorú tvoria Michal Berec, Peter Prekop, Matej Šupák, Marián Masár a Jakub „Fuxi“ Ščasný, vznikla vďaka náhode.
„Išiel som s kamarátmi von a stretol som Peťa úplne náhodne. Bol tam s mojím susedom, a tak sme sa zoznámili a začali sme spolu hrávať,“ spomína Michal. Neskôr sa pridal ďalší gitarista, Fuxi, ale kapela v pravom zmysle vznikla až s príchodom bubeníka Mariána. Štvoricu na záver doplnil Matej s klávesmi.
Ako v bubline
Keď hráš, vytváraš si osobný priestor, tak vysvetľuje názov kapely Michal. „Si ako v bubline.“ V ich bubline má veľké miesto improvizácia. Nápady spoločne rozvíjajú a skladajú.
„Alebo máme myšlienku o nejakej atmosfére, akú by to malo mať. Na tom potom staviame ďalej a okresávame, vyhadzujeme. Niekedy to vyzerá, že z pôvodného nápadu tam nie je vôbec nič. Celé sa to zmení po ceste. Vždy však vychádzame z nejakého elementárneho nápadu,“ hovorí Fuxi.
Stane sa, že danú pieseň potom nikdy nezahrajú rovnako.
„Je to veľmi spontánne. Snažíme sa zachytiť ten špecifický okamih. Ale potom máme problém to premeniť do stabilnej formy.“
V tvorbe ich ovplyvnili interpreti ako Grails, Jonathan Wilson či Please The Trees. „Počúvame veľa hudby v rôznych žánroch. To všetko zanechá stopu. Všetko, čo sa človeku páči, v ňom zanechá inšpiráciu. Či to tam počuť, alebo nie, je nakoniec subjektívne,“ myslí si Fuxi.
K šoférovaniu, sprchovaniu či na doma
Je inštrumentálna hudba len pre domácu pohodu? Závisí to od každého človeka. „Pre mňa je na inštrumentálnej hudbe krásne to, že každý ju môže vidieť inak. Text väčšinou núti človeka sa sústrediť na to jedno, čo sa snažil textár dať najavo. Aj hudba má potom podvedome dotvárať pointu zachytenú v texte. Na druhej strane pri inštrumentálnej hudbe nikto nevie, čo tým chce autor povedať,“ vysvetľuje Fuxi. Článok
Turisti v Černobyle? Ukrajinci hovoria o parazitovaní na katastrofe Čítajte „Nemusí to byť nič konkrétne. Každý si môže predstaviť niečo svoje. Niekomu sa to môže hodiť k šoférovaniu, niekomu k sprchovaniu, niekomu je to lepšie na koncerte, lebo doma by ho to nebavilo. Je to veľmi individuálne, nie je naším cieľom robiť hudbu pre nejakú príležitosť.“
Najviac záleží podľa neho na atmosfére z danej skladby.
„Rozvíja to fantáziu a predstavivosť. Ako keď pozeráš film a čítaš knihu. Keď čítaš, predstavuješ si to často inak, ako to potom vidíš vo filme spracovanom podľa knihy. Už ti nanútili, ako ten človek vyzerá, aké to prostredie presné je. V hudbe si to môžeš predstavovať, ako chceš,“ hovorí Marián.
Hudba je ešte abstraktnejšia ako kniha. To je podľa Fuxiho ďalšou výhodou.
Hudba rozpráva univerzálnym jazykom
Takýto druh hudby je ťažšie oceniť naživo. Ľudia nie sú zvyknutí, že príde kapela a nikto nespieva „Musí byť o to šťavnatejšia,“ hovorí Peter a Marián sa pripája: „Nemôže to byť len tak na pozadí ako nejaká výťahovka. Musí upútať pozornosť.“
Svojou tvorbou idú proti prúdu mainstreamu. „Ne-hráme hudbu pre masy. Asi je veľmi úzka skupina poslucháčov, ktorá to dokáže doceniť,“ vraví basgitarista.
„Nerobíme cielene undergoundovú hudbu. Robíme hudbu, ktorá nás baví. Keď to niekto docení, to je plus. Dobrý pocit z toho, že to nie je iba pre nás.“
Zvíťazila vo svetovom finále súťaže v Sanreme Čítajte Odohrali už niekoľko koncertov. Medzi pamätné pre nich patrí napríklad koncert v kaviarni Libro v Novej Dubnici či v Galérii Bazovského.
Medzníkom je pre nich však koncert v Lúči, kde bolo veľa ľudí a dostali aj dobrú odozvu od spoluvystupujúcich Shilpa Ray z USA.
„Výhodou inštrumentálnej hudby je práve to, že hovorí univerzálnym jazykom. Môžu to počúvať od Ázie cez Afriku až po okraj Ameriky a každý na tom nájde svoje,“ hovorí bubeník.
Oficiálne zverejnenú majú v súčasnosti len pesničku Virginia. Mariánovi sa táto pesnička zapáčila v momente, ako videl Mišovo video, keď robil sprievodcu na hrade. Hral na akustickej gitare v prázdnom Barborinom paláci.
„Krásne sa to tam ozývalo a malo to úžasnú atmosféru. Odvtedy mám tú pesničku strašne rád.“
Majú v pláne nahrávať viac skladieb, ale sústreďujú sa na koncerty.
„Gro je postavené na koncertoch. Dajú nám pravý zážitok z muziky. Samozrejme, niečo pôjde von,“ hovorí Marián.
Ľudia by podľa nich mali hľadať kvalitnú hudbu.
„Dajú sa nájsť kvantá kvalitnej hudby úplnou náhodou. Ale väčšina ľudí ju ani nehľadá. Je pohodlnejšie zapnúť si rádio, kde omieľajú jednu pesničku dvadsaťkrát za deň, lebo to teraz letí. To tvorí hudobný priemysel, nie umelec. Keď sú však ľudia tak nastavení a páči sa im to, je to ich vec. Existuje však veľa kvalitnej hudby, človek ju musí len hľadať.“
Autor: Lívia Slynková
