Študent maturitného ročníka na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne a ašpirant na ČVUT v Prahe Oliver Kožár si popri svojej záľube v športe, obzvlášť bedmintone, našiel svoje miesto aj v literatúre.
Čo je vlastne Divotvorba?
– Projekt Divotvorba je istý priestor pre začínajúcich autorov, ktorí by sa radi prezentovali pred publikom. Umožňuje im to nielen konfrontovať svoju tvorbu s inými autormi, ale aj s ich vlastným prednesom pred divákmi.
Kde, ako, prečo a s kým tento projekt vznikol?
– S kamošom Adamom Jurenkom sme za rozhodli začať „robiť divy“, pretože si myslíme, že je takýchto akcií v Trenčíne veľmi málo.
Mali sme pocit, že máme okolo seba naozaj mnoho šikovných ľudí, ktorí nemajú dostatok priestoru prezentovať sa, no a my sme im chceli dať túto možnosť. Taktiež sme obaja cítili svoju osobnú potrebu uverejniť svoje práce, občas niečo prečítať. No a určite najdôležitejšie je pre nás, aby sa to šírilo ďalej.
Koncept podujatia ste mali teda už dávno v hlavách. Ako však vznikal názov?
– Slovo Divotvorba nie je tak úplne náš názov – vymyslel ho už dávnejšie náš ďalší kamarát Dano Beďatš. V podniku, kde chcel túto myšlienku šíriť, to však nejako nevyšlo. Odložil si teda svoj nápad na neskôr a keď sme mu povedali, že by sme chceli niečo podobné v Trenčíne spraviť, neváhal a ponúkol nám kostru svojho pôvodného projektu aj s názvom.

Prečo ste si nakoniec vybrali ako miesto konania práve kaviareň Coffee Sheep?
– Dá sa povedať, že do tejto kaviarne chodíme už naozaj veľmi dlho, je to tu akýsi náš druhý domov. No predovšetkým je tu vždy dobrá atmosféra a celá „ovečka“ je ideálne situovaná práve na takéto literárne večery a autorské čítania.
Projekt je venovaný hlavne mladým neprofesionálnym autorom. Znamená to, že aj publikum je tvorené prioritne mladými ľuďmi alebo je, naopak, oveľa pestrejšie?
– Gro publika, samozrejme, tvoria mladí ľudia, spolužiaci, kamaráti... Ale čo nás teší, je fakt, že už sa začínajú objavovať aj staršie generácie a nové tváre. Dôležité pre nás je aj to, že sme si už vytvorili aj zopár verných divákov, ktorí chodia na čítačky pravidelne.
Literárny večer je vždy sprevádzaný aj hudobným hosťom. Koho už mohli ľudia na podujatiach vidieť a podľa čoho si hudobníkov vyberáš?
– Hudbu vyberám podľa interpreta a jeho štýlu. Väčšinou je večer doladený pokojnou hudbou, ktorá vie vytvoriť potrebnú atmosféru a ľudí svojím spôsobom pohltí.
Doteraz sme fungovali bez akéhokoľvek finančného sponzoringu, takže išlo viac- -menej o našich známych a miestnych. Vystupovali u nás zatiaľ Jerguš Oravec, ďalej môj spolužiak Šimon Vladár s otcom a naposledy to bola výborná mladá speváčka Nina Kohoutová.
Je možné, že v budúcnosti uvidíme projekt Divotvorby aj v iných mestách?
– Úprimne, boli by sme veľmi radi, keby sa nám podarilo istým spôsobom expandovať, ale netrúfam si zatiaľ povedať či sa nám to podarí. Ak by sa nám naskytla možnosť posunúť sa ďalej, bol by som veľmi rád. A možno to nie je až tak nereálne, keďže sa nám nedávno podarilo získať od mesta grant. Aj vďaka tomu sa nám určite javia nové možnosti.

Kedy a kde vás najbližšie môžu ľudia vidieť v akcii?
– Kúsok po druhej Divotvorbe ma oslovil jeden známy – Michal Berec, ktorý momentálne pôsobí v Galérii M. A. Bazovského. Na leto sme následne dohodli s galériou spoluprácu na dve akcie a vďaka nim sa nám podarilo získať aj grant. Najbližšie nás teda diváci môžu vidieť práve tam, konkrétne v sobotu 14.júla.
Nepremýšľali ste napríklad nad možnosťou skontaktovať sa s ľuďmi „z brandže“ a knižným vydaním odprezentovaných básní a poviedok?
– Nad takýmito vecami som ešte nerozmýšľal. Ale nedávno sa ku mne dostala zaujímavá ponuka vytvoriť podcast na literárnu tému s pravidlným „divotvorným“ vysielaním, dostupným na internete. Divotvorba je predovšetkým o prednese, čiže preferujeme práve audioformu. S knižným vydaním by som asi počkal na neskôr, kým nájdeme viacero vhodných autorov.
Čo by si na záver odkázal mladým autorom?
– Určite by som im odporúčal, aby sa nebáli konfrontovať svoju tvorbu s inými autormi a postaviť sa pred publikum. Veľa ľudí totiž môže písať, ale iba málokto svoju tvorbu prezentuje a dáva ľuďom.
A to je naozaj škoda, lebo veľa talentov takto iba potichu zhasne.
Autor: MONIKA MICHALÍKOVÁ