TRENČÍN. Narodil sa 25. marca 1948 v Nitre. Vyrastal v obci Výčapy-Opatovce. Futbalu sa v rodnej dedinke aktívne venoval už od žiackeho veku, neskôr obliekal dres dorastu. Vo futbalovej kariére pokračoval ako stredoškolák v Dubnici nad Váhom, kde okúsil prvoligovú súťaž dorastu.
Za „strojárov“ si zahral aj hokej. V druholigovom tíme sa presadzoval z pozície centra.
V tých časoch totižto nebolo problémom počas zimnej futbalovej prestávky hrať aktívne hokej.
Keď skočila hokejová sezóna, tak sa opäť vrátil na zelené trávniky, čo bolo, samozrejme, aj veľmi náročné. Oba tieto športy ho však od mladosti „chytili“ za srdce a dlho sa nedokázal definitívne rozhodnúť, akému z nich sa upíše.
Dilemu vyhral futbal
Keď narukoval do Zvolena, zlanárili ho hrať hokej za tamojšiu Bučinu, ktorá pôsobila v druhej lige. Vo februári dohrali súťaž, oslovili ho funkcionári, aby nastúpil na futbalové stretnutia. Napríklad aj proti Banskej Bystrici, kde hral vtedy najlepší strelec Laco Petráš.
Po skončení dvojročnej základnej služby vo Zvolene sa musel rozhodnúť, čo bude ďalej, lebo už sa nedalo aktívne pokračovať v oboch športoch. Nakoniec sa rozhodol, že bude pôsobiť na zelených trávnikoch.
Sľúbené peniaze mali ísť na babetu, z odmeny však dostali len polovicu Čítajte V roku 1971 dostal od trenčianskeho trénera J. Čurgaliho ponuku hrať ligu. Odišiel teda pod Matúšov hrad na skusy. Po troch priateľských stretnutiach dostal jeho plnú dôveru, stal sa platným hráčom Jednoty.
Na štadióne Odevy Za mostami hral majstrovské zápasy asi pol roka a po dokončení sa mužstvo presťahovalo na štadión na Sihoti. V novom pôsobisku sa však prvé dva zápasy Trenčanom nevydarili. Nemohli si akosi zvyknúť na nové prostredie. Hoci na Sihoti trénovali, ligové zápasy chodili hrávať na štadión Odevy.
148 ligových zápasov
Určite stojí za pozornosť, že Jozef Berec vo svojej hráčskej kariére v Trenčíne odohral pozoruhodných 148 prvoligových zápasov, v ktorých zaznamenal 17 gólov (z toho 14 hlavou).
V trenčianskom drese pôsobil osem sezón. Z prvej celoštátnej ligy Jednota vypadla. Po dvoch rokoch sa však najvyššia súťaž opäť prinavrátila pod Matúšov hrad, ale už pod taktovkou trénera I. Hucka (predtým trénoval v Káhire).
Až do odchodu Jozefa Bereca sa hrala v meste módy stále najvyššia súťaž. Okrem toho, v reprezentačnom drese Československa do osemnásť rokov odohral dvanásť zápasov. Po rokoch si rád zaspomína na trénerov, ktorí mu v jeho raste výrazne pomohli (Macko, Duhár, Kráľ, Čurgali, Hucko, Reimann, Javorek a ďalší). Za obdobie športovej činnosti spoznal desiatky futbalistov z celej republiky, s niektorými udržiava kontakty až doteraz.
Prvý ligový zápas
Aj s odstupom času si dobre pamätá na premiérový prvoligový zápas. Tréner Čurgali mu oznámil, že odchádza s mužstvom na sústredenie do hotela Magnólia v Piešťanoch, kde po prespaní vycestuje na zápas do Trnavy.
Tá vtedy prežívala najväčšiu slávu, doslova zlatú éru. Podľa trénerovho taktického pokynu mal práve stopér Berec atakovať najlepšieho futbalistu v republike Jozefa Adamca.
Časť II: Ako trenčianskym robotníkom zachutili koňakové cigarety z Kostariky Čítajte Po tejto informácii nemohol zaspať, pretože stále rozmýšľal, ako „Jóžiho“ okabátiť a eliminovať.
V búrlivej atmosfére plného štadióna sa Adamca držal, čo nakoniec zvládol na výbornú, aj keď Trenčania prehrali 0:2. Na domácom trávniku mal ligovú premiéru proti Lokomotíve Košice, kde vtedy pôsobil známy dvojmetrový útočník Laci Józsa.
Z Trenčína opäť do Dubnice
V roku 1979 sa Jozef Berec opäť vrátil do Dubnice nad Váhom. Vtedy dubnickí futbalisti hrali v divízii a v tíme sa stretol s bývalými hráčmi Žiliny – F. Smakom, M. Králom a ďalší.
Podarilo sa mu stmeliť skvelý hráčsky kolektív, ktorý produkoval oku lahodiaci futbal. V Dubnici odohral ešte štyri majstrovské sezóny. Možno by ich bolo ešte aj podstatne viac, ale zapálená achilovka mu nedovolila pokračovať na najvyššej úrovni.
Ako 33-ročný ukončil kariéru. V druhej celoštátnej lige odohral 84 majstrovských stretnutí. Strelil 7 gólov, z nich 6 hlavou.
Futbalovú činnosť zavŕšil v Trenčianskych Tepliciach, kde v krajskej súťaži pôsobil ako hrajúci tréner.
Na čo sa nedá zabudnúť
V pamäti mu utkveli zápasy letnej futbalovej súťaže pod názvom Rappanov pohár. Stretnutia v Zürichu, Kodani, Lillehammeri, Lillestrome boli preňho niečo nové a nezabudnuteľné. Rád spomína na zápas Za mostami proti slávnemu Slovanu Bratislava (za prítomnosti asi 13-tisíc divákov), kde vtedy hrali Vencel, Zlochovci, Čapkovičovci, Hrivnák, Švehlík, M. Masný a iní. Trenčania zvíťazili 2:0, jeden z dvoch gólov vsietil aj Jozef Berec, ktorý prekvapil hlavičkou brankára Alexandra Vencela staršieho.
Časť I.: Ako potomkovia Aztékov tlieskali jesenným majstrom Čítajte Najradšej by však zabudol na ligový zápas v Brne. Jednota cestovala minimálne po bod, no nakoniec „vybuchla“ a inkasovala 7 gólov.
Doteraz ho mrzí, že s Interom Bratislava sa nedostal na vysnívaný zájazd do Strednej a Južnej Ameriky (Kostarika, Panama, Bolívia, Brazília), na ktorý sa tešil ako malé dieťa.
Raz darmo, takáto historická príležitosť sa vyskytne raz za život. Keď už bol zbalený a mal odletieť na trojtýždňový zájazd, v Paname vypukla vojna.
Futbal stále miluje
Do roku 2009 šéfoval krytej plavárni. Následne bol až do januára tohto roka správcom futbalového štadióna.
Intenzívne prežíval príchod Tschena La Linga do klubu, ktorý za viac ako desať rokov pôsobenia na Sihoti dosiahol pozoruhodné úspechy. Jozefovi Berecovi zostali mimoriadne pekné spomienky na dva ročníky, kedy Trenčania vyhrali Fortuna ligu aj Slovnaft Cup.
Najmä v prvej sezóne zverenci trénera Martina Ševelu jasne dominovali a podľa Berecových slov mali ideálnu príležitosť prepracovať sa až do základnej skupiny jedného z európskych pohárov.
Futbal sa celosvetovo zmenil. Aj ten trenčiansky sa stal kozmopolitný. Kabína sa skladá z hráčov rôznych národností z celého sveta.
S hráčmi z Afriky si užil svoje, keď zabudli na tečúcu vodu, alebo nechali na zapnutom sporáku fazuľu. Dnes sa už na tieto nepríjemné zážitky pozerá s úsmevom.
Čerstvý sedemdesiatnik toho už zažil v živote veľa. Do ďalších rokov si však želá, aby ešte uvidel nový štadión na Sihoti a aby Trenčania ešte aspoň raz zodvihli nad hlavy majstrovský pohár.
Autor: kď, mj
