TRENČÍN. Adam Olexík, Adam Mokráň a Šimon Vladár mali už od dvanástich kapelu. Neskôr sa pridala Klára Zahumenská.
Na prvej skúške kapelu ešte nepoznala. Chalani jej dali text, na ktorý mali pripravenú hudbu. „Skús niečo,“ povedali jej. Pesnička bola behom hodiny hotová.
„Sama si spravila melódiu. Boli sme z toho úplne paf,“ spomína basgitarista Šimon.
Mužské osadenstvo je skôr rytmicky založené.
K harmónii neskôr dopomohol Adam Jurenka s klávesmi, keď sa po roku pridal ku skupine. A formácia Ticho bola na svete.
Na počiatku bolo Ticho
Názov vznikol len tak. Chceli slovenský názov.
„Jednak veľa kapiel má anglický názov a naše slovenské texty nešli s anglickým názvom dohromady,“ vysvetľuje gitarista Adam.
Hlbšia filozofia prišla až po tom. „Pracujeme s tichom. Máme radi stoptimy. Niekedy je lepšie hrať menej, než to siliť. Ale to sme zistili až potom, ako sme vymysleli názov.“
Väčšinu textov majú od Olivera Kožára. „Zvyčajne nám poslal asi tristo textov a z toho sme si vybrali,“ hovorí Adam. Spôsobom pokus-omyl, dopĺňa bubeník. „Ťažko sa hľadá básnička vhodná na dosadenie k hudbe.“
„Naša najväčšia nevýhoda je, že nevieme spraviť pesničku na základe textu. Všetko od nás vychádza z improvizácie,“ hodnotí Šimon.
Funk po Tichu
Vychádzajúci štýl je pre nich funk a pridávajú to doňho prvky rôznych iných žánrov. Cez improvizačnú tvorbu ich ovplyvňuje veľa faktorov. Čo počúvali predtým, v akej sú práve nálade alebo aj aké je počasie. „Nie sme žánrovo obmedzení,“ hovorí Klára.
Minulý rok sa Ticho zúčastnilo Demovnice Rádia FM. Demovnica je projekt na predstavenie mladých slovenských kapiel. Na webe je rebríček s desiatimi kapelami a ich skladbami, za ktoré ľudia hlasujú. Každý týždeň sa poslední traja obmieňajú. Na konci týždňa v rámci relácie rádia aj zaznejú tieto skladby.
Keď má kapela veľa hlasov, môže sa tam udržať aj rok. Ticho vydržalo sedem kôl. Súťažili s pesničkou Stoptime.
„Adam vymyslel základný rif a od neho sa odvíjala moja basa a ostatná improvizácia,“ hovorí Šimon. Podľa Adama akordy na refrén mali už predtým, len ich nemali kam dať.
Teraz bude hrať Ticho
V súčasnosti sú časovo vyťažení a sa stretnú v priebehu dvoch týždňov na skúške. Koncerty ale plánujú. V Trenčíne a okolí ich už odohrali mnoho. Najväčší zážitok majú z Gympelrocku. Všetci členova opisujú fantastickú atmosféru a chvália organizátorov. „Hrať tam bol jeden z najlepších pocitov v mojom živote,“ hovorí Šimon.
„Keďže tam bolo toľko ľudí, tak prišli aj takí, ktorí by inak na nás neprišli.“ Po koncerte dostala aj kapela výbornú spätnú odozvu od publika.
Všetci členovia by sa v budúcnosti radi hudbou živili. „Hrať chcem. Tá gitara je pre mňa relax aj sebarealizácia,“ hovorí Adam. „Všetci ostaneme s hudbou v kontakte.“
Hudba s tichým pocitom
Na hudbe majú najradšej všetko. Klára má najradšej pocit po koncerte. Šimon na druhej strane pocit cez koncert.
„Užívam si každý koncert, aj keď je tam päť ľudí. Mám nástroj v ruke a hrám s ľuďmi, ktorých mám rád a robím niečo, čo ma baví,“ hovorí a kritizuje kultúru na Slovensku. „Situácia je tu taká, že musíš byť vďačný, že vôbec niekto vyšiel z domu.“
Gitarista Adam má rovnako rád koncerty, ale aj skúšky.
„Mám pocit, že nás to zblíži. Taká psychická očista. Aj keď sme na seba nahnevaní, tak to, že sa musíme zosynchronizovať a hrať spolu, pomôže.“ Koncerty pokladá za bonus, kedy môžu ľudom odovzdať niečo z tej energie. „To, čo nám robí radosť a zároveň to robí radosť aj ľuďom na koncerte, je ďalší skvelý pocit.“
Pesničky doteraz nahrávali v profesionálnom štúdiu. Vždy prišli už s hotovými vecami, aby to bolo čo najrýchlejšie. Tento druh hrania preto zatiaľ veľmi nepoznajú.
„Nikdy sme nemali možnosť, byť v štúdiu zavretí dlhší čas. Nemohli sme priamo tvoriť tú hudbu, kde by mohla byť energia z tvorby zúčastnená. Je to podľa mňa rozdiel, keď nahrá niekto už hotové veci, ktoré má polroka spravené a nahrá ich postupne po nástrojoch, ako keď je niekto tri mesiace zavretý v štúdiu, kde to aj priamo vymýšľa.“
Autor: Lívia Slynková
