STUPNÉ. Sebastián je druhorodené dieťatko manželov Krajčoviechovcov. Prognózy boli pre chlapčeka po vyšetreniach v tehotenstve dosť zlé. Zistili mu rázštep chrbtice, hrozilo, že sa nikdy nepostaví na vlastné nohy a bude celý život odkázaný na invalidný vozík.
Katka Krajčoviechová je však človek nabitý neskutočným optimizmom a má aj veľkú podporu milujúceho manžela. Nevedela si predstaviť, že ukončí predčasne tehotenstvo a nedá drobčekovi v brušku šancu. Rovnako to videl aj otec. Mladá mamina dnes hovorí, že všetko dobre dopadlo a boj o zdravie ich dieťa rodinu veľmi stmelil. „Neviem si predstaviť, ako by vyzeral náš život, keby tu náš syn nebol,“ hodnotí po neľahkej životnej skúške.
Mladých ľudí spojila snaha pomáhať Čítajte O ukončení tehotenstva neuvažovali
Z každej strany počula mladá mamina, že má tehotenstvo čo najskôr ukončiť. „Ale rozhodnite o ukončení života. To sa nedá. Povedali sme si, že už nech je, ako chce, chlapček je náš. Nech sa narodí akýkoľvek, necháme si ho. O potrate sme vôbec neuvažovali,“ spomína si Katka.
V sedemnástom týždni jej robili testy. Vtedy jej gynekológ povedal, že dieťatko má rázštep chrbtice.
Poslali ju ešte na vyšetrenie do Žiliny a Martina. Tam sa diagnóza potvrdila a na ultrazvuku bolo už jasne vidieť, že niečo nie je v poriadku.
„Bolo strašné to všetko počuť, keď viete, že vo vašom vnútri sa hýbe vaše dieťatko. Keď sme boli na ultrazvuku, volal lekár, ktorý nám ho robil, svoju kolegyňu, aby sa išla pozrieť. Vraj také niečo ešte určite nevidela. Cítila som sa hrozne,“ hovorí mladá mamina s tým, že to bola pre celú rodinu obrovská trauma.
Prvotné riešenie
Ešte v Martine lekár povedal, že existuje prenatálna operácia v tele matky. „Začala som pátrať po internete, o aký zákrok ide a kde sa robí. Lenže takéto operácie robia len v USA. Tak sme od toho upustili a začal sa klasický život,“ spomína si Katka.
Chodila na kontroly, zmierili sa s tým, čo sa stalo. Zisťovala si však viac, aký život ich čaká s takýmto dieťatkom, kedy sa takéto prípady operujú, čo ďalej.
Natrafila na doktora Františka Horna, bratislavského detského neurochirurga, ktorý operuje takéto detičky hneď po narodení.
„Viacerí ma odhovárali, že som naivná, ak si myslím, že mi nejaký lekár, kapacita v Bratislave, zoberie telefón a bude sa so mnou baviť. A nakoniec to bolo presne tak,“ hovorí mladá žena, z ktorej srší neuveriteľný optimizmus.
Hneď dostala aj termín návštevy v ambulancii, aby lekár oboznámil rodičov, čo sa bude diať, keď sa im syn narodí, kedy ho budú operovať a aký bude priebeh zákroku aj neskoršej liečby.
Ponúkol tiež, že im zoženie gynekológa, ktorý by urobil cisársky rez, aby mohol po ňom čo najrýchlejšie operovať. Prognózy, že by chlapec chodil po vlastných, však neboli veľmi optimistické.
Spojila ich ochota pomôcť malej školáčke Čítajte Telefonát, ktorý rozhodol o ich ďalšom živote
„Už sme boli vlastne dohodnutí. Po dvoch týždňoch však prišiel telefonát, ktorý rozhodol o celom našom živote,“ spomína si Katka Krajčoviechová s tým, že išlo o čistý Boží zázrak. „Lekár mi totiž povedal, že bol na sympóziu vo Švajčiarsku a je možnosť dať sa operovať aj tu. Dieťatko by mi však operovali ešte počas tehotenstva,“ spomína si Katka.
Bola v 23. týždni tehotenstva a tieto operácie sa dajú robiť v 25. týždni. Rozhodovať sa museli mladí rodičia rýchlo. Doslova z večera na ráno. „Boli tam riziká, napríklad aj úmrtie bábätka a skoršie spustenie pôrodu. Veľa rizík, ale aj veľa pozitív.“ Teraz sa čuduje, že nepovedala hneď áno. Je šťastná, že sa rozhodli pre zákrok.
Pred dňom D
Operáciu absolvovala mladá mamička zo Stupného na švajčiarskej klinike v Zürichu. Ako prvá Slovenka. Aj dátum bol symbolický, prevratový, 17. november.
Pred operáciou tam bol manžel týždeň s ňou. Musela absolvovať veľa vyšetrení. Potom ju na víkend hospitalizovali a v pondelok bola naplánovaná operácia. „V nedeľu som si myslela, že ujdem. V nemocnici to bolo fantastické, všetci boli neskutočne priateľskí a milí. Bolo mi však hrozne,“ spomína si.
Boj v jej vnútri musela ustáť len ona sama. „Neviete si predstaviť, čo sa vo mne dialo,“ spomína si na neľahké chvíle. Deň pred operáciou bol jednoducho strašný. Nepodľahla však pokušeniu vzdať to.
Keď potom ležala na operačnej sále a išli ju uspať, bola zmierená. „Nechcela som už nikoho vidieť, počuť, len mať všetko za sebou.“
Prebudenie a neskutočné Vianoce
Prebudenie bolo rozpačité, ale každý nasledujúci deň svetlejší a svetlejší.
„Opakované vyšetrenia ultrazvukom ukazovali, že Sebastiánko je v poriadku. Hýbe sa, darí sa mu,“ spomína si Katka.
Dôležitá bola magnetická rezonancia. Ak by neodhalila komplikácie, o dva týždne mohli byť doma. Ak nie, v Švajčiarsku by musela Katka stráviť ešte tri mesiace. Všetci k nej boli veľmi milí, dokonca jej zabezpečili prekladateľa a tiež učiteľa nemčiny, aby sa lepšie adaptovala napriek jazykovej bariére. Blížili sa však Vianoce. „Ja som sa jednoducho nastavila, že po dva a pol týždni ideme,“ prezrádza mladá žena.
Dokonca, keď chcel za ňou po týždni prísť manžel, povedala načo. Že je zbytočné merať dlhú cestu raz a potom zase o týždeň. Bola presvedčená, že všetko dobre dopadne.
Keď sa zapaľovala druhá adventná sviečka, bola už v Stupnom. „Tie Vianoce boli nádherné. Také som ešte nikdy nemala. Neskutočný vnútorný pokoj a šťastie. Odrazu zistíte, že nepotrebujete nič, len zdravie pre seba aj blízkych a lásku. A všetko, čo ste chceli dovtedy, ako nový kočiar, super dovolenku a podobné hlúposti, to všetko je odrazu nič.“
Chobotničky pre deti sú aj z nášho regiónu Čítajte Pokračovanie tehotenstva
Tehotenstvo pokračovalo bez problémov. Doktor Horn bol stále v spojení s Zürichom. Zabezpečil gynekológa v Bratislave, lebo švajčiarski lekári chceli čo najrýchlejšie posielať výsledky, ako dieťa prosperuje, čo sa s ním deje, koľko pribralo za týždeň. Do Bratislavy chodila mladá mamina každý druhý týždeň. Bruško rástlo, všetko bolo v poriadku.
Na kliniku do Švajčiarska sa vrátila mladá žena zo Stupného v polovici januára. O dva týždne po jej príchode bola plánovaná sekcia. Chlapček sa však vypýtal na svet o týždeň skôr. Po cisárskom reze nechali dieťatko pri nej. „Chrbátik mal krásny. Žiadne znamenie po nepríjemnej diagnóze. Akoby mu ani nič nebolo,“ spomína si Katka a oči jej svietia šťastím.
„Keď som videla, aký je krásny, zdalo sa mi až neskutočné, čo všetko som počula pri vyšetrení v Martine,“ dodáva ešte s tým, že veľkou oporou jej bol aj manžel. U neho sa vždy mohla vyplakať, keď jej bolo najťažšie.
Nech to žiadna nevzdáva
Dva týždne, keď ležal Sebastiánko na neonatológii pre množstvo vyšetrení, ktoré museli ešte lekári urobiť, ušli už rýchlo. Boli dvaja. Šťastná mamina a syn, ktorý hýbal nôžkami. Ak by ho neoperovali už v jej brušku, na 90 percent by bol pripútaný na invalidný vozík. Celú chrbticu mal na päť stavcov otvorenú. Je šťastná, že ho majú, a to, aký je, považuje za malý zázrak.
„Neviem si predstaviť, ako by náš život vyzeral, keby tu náš syn nebol. To prázdno. Sme strašne šťastní. Syn rastie, priberá, hýbe nôžkami, a to je najkrajší pocit v živote. Nech to žiadna matka nevzdáva, ani pri takejto diagnóze,“ hovorí Katarína Krajčoviechová.
Od operácie ubehol nejaký čas, veď Sebastiánko má už 14 mesiacov. Odvtedy operovali ďalšie Slovenky. Mladá mamina zo Stupného je s nimi v kontakte. Každej, ktorá ju osloví, rada poradí, povzbudí ju.
Operácie, ktoré sú finančne náročné, im nakoniec preplatila zdravotná poisťovňa. Mama Katka, tato Ľubo, dcérka Karinka, ktorá je už školáčka, a ich malý Sebastiánko sú šťastnou rodinkou, ktorá má za sebou ťažkú životnú skúšku. Tá ich stmelila. Sú silnejší a neskutočne svoji.
Bolo veselo i strašidelne, no hlavne ľudsky Čítajte
LEKÁR VERÍ, ŽE ČOSKORO BUDÚ OPEROVAŤ AJ U NÁS
Oslovili sme detského chirurga Františka Horna, lekára s veľkým srdcom, ktorého chcú aj zahraničné kliniky. On však zostáva doma.
Koľko žien ešte po Katke Krajčoviechovej operovali vo Švajčiarsku?
– Spolu tri deti. Tretí chlapček sa narodil pred dvoma týždňami. A zabudol som na mamičku Slovenku, žijúcu v Nemecku, takže štyri. Fetálna chirurgia sa robí na celom svete. Dve deti zo Slovenska operovali v Brazílii a jedno v Belgicku. Náš tím lekárov spolupracuje s Zürichom, pretože ich postup je podobný ako u nás v Bratislave. Okrem samotnej operácie je totiž potrebný multidisciplinárny prístup v starostlivosti pred operáciou a po nej, a potom počas celého života.
Nedala by sa táto operácia robiť aj na Slovensku? Nepokúšate sa o to?
– V roku 2016 sme prvýkrát zaznamenali stopercentnú diagnostiku spina bifida (rázštepu stavcov – poznámka redakcie) pred narodením. Preto sme mohli operovať Sebastiána ešte u mamičky. Odvtedy je náš tím lekárov pri každej operácii našich detí, ale aj iných pacientov. Verím, že nebudeme musieť dlho čakať na prvú operáciu u nás doma.
Keď povedali Kataríne, že jej dieťatko má rázštep chrbtice, správa veľmi ranila ju, jej manžela aj celú rodinu. Ďalšie vyšetrenia len potvrdili diagnózu. O synčeka nechceli prísť. Mladá mamina sa odhodlala na náročnú operáciu.
– Operácia rázštepu pred narodením a po ňom je približne rovnaká. Keď operujeme počas vývoja u mamičky, oslobodíme nervové štruktúry a dáme im možnosť rozvinúť tú funkciu, akú majú mať. Uvoľníme miechu dole na chrbte, a tým oslobodíme aj mozog. Po narodení je efekt našej operácie menší, pretože niektoré funkcie sa už neobnovia. Preto, ak by sme Sebastiána operovali až po narodení, pravdepodobne by bol mobilný na vozíčku. Či by chodil, alebo nie, to sa nedá povedať, skôr nie. I keď, s nimi je radosť spolupracovať. Určite by sme našli ten správny spôsob, ako ho postaviť na nohy a učiť kráčať.
