TRENČÍN. Najmenšie ligové mesto nechcelo po návrate medzi československú elitu zostať v súťaži iba do počtu. Pečiatku outsidera mal vyretušovať tréner Teodor Reimann.
Z ohrdnutého „Citróna“ vyrástol líder
Bývalý kormidelník druholigovej Nitry urobil rez v kádri. V lete 1976 ho opustili Fischer s Bizoňom, aktívnu činnosť ukončili Mojžiš s Masným. „Dodo“, ako znela prezývka nového šéfa trenčianskej lavičky, však žiadal ponechať vo funkcii asistenta Štefana Hojsíka. Tím začal skladať z „odložených“ hráčov z nižších súťaží. Priviedol Kovácsa z Prievidze, Rusnáka z Dubnice, Koroncziho zo Zvolena či Hrušovského z Nitry.
Valaši berú život s väčšou ľahkosťou ako Trenčania, hovorí tréner Mičega Čítajte Z domácich rezerv vytiahol Ančica. „Prejavil sa ako výborný psychológ a motivátor, hráčom vedel nájsť správne posty. Hrušovského, hrávajúceho ľavé krídlo, prerobil na ofenzívneho ľavého obrancu. Doma preferoval útočný systém 4-3-3, vonku 4-4-2,“ spomína zverenec František Koronczi.
Trénerský tandem Reimann – Hojsík (vľavo). (zdroj: ARCHÍV JH)Príchodom nového trénera sa skoncentrovala obrana a zrýchlil prechod do útoku. Výsledok zmien sa najviac prejavil v tom, že červeno-bieli začali strieľať góly. Údernosť držali krídla. Technický Kovács s húževnatým Ančicom predstavovali stav najvyššieho ohrozenia pre každého súpera, fanúšikom pripomínali finesy Navrátila s Koišom spred desaťročia.
Reštart kariéry zaúčinkoval aj u Lintnera. V kolíske futbalu by jeho prerod charakterizoval prívlastok „From zero to hero“ (z nuly hrdinom). Z ohrdnutého „Citróna“, ktorý väčšinou sedával len medzi náhradníkmi, vyrástol pod Reimannovou taktovkou kľúčový hráč s ukážkovým prístupom k povinnostiam. Podľa kouča si situácia v mužstve vyžadovala urobiť poriadok. „Ukázalo sa, že uplakanci a rečníci tu boli len na príťaž. Prednosť dostali hráči azda futbalovo na nižšej úrovni, no pracujúci so zaujatím,“ vysvetlil pravidlá hry uznávaný stratég.
Reimannov mat na pohárový pat
Jednota na jar 1977 na chvíľu vyskočila v tabuľke až na štvrté miesto. Kvarteto Macháč, Kovács, Ančic a Sokol zaradil týždenník Gól do troch najlepších jedenástok ročníka.
Nasledujúcu sezónu Trenčania začali valutovou žatvou v Interpohári. Vo svojej skupine triumfovali v konkurencii Zaglebie Sosnowiec, Lillestrøm SK a LASK Linz. Najvýnosnejší artikel klubu Alexander Kovács si medzinárodné štarty rozšíril v septembri 1977 v drese ČSSR proti Turecku. Jeho „dvojička“ Peter Ančic pravidelne dostával pozvánky do juniorskej reprezentácie, za ktorú nastúpil v deviatich zápasoch a dal jeden gól.
Za Waltera sme trénovali s kovovými opaskami, spomína Hlinka starší Čítajte V ročníku 1977/78 Jednota zaznamenala najviac víťazstiev (13) na vlastnom trávniku v klubovej histórii. Vonku chuť výhry neokúsila ani raz. Kolísavé výsledky v lige vykompenzoval pohár. V jeho slovenskej vetve najprv vo štvrťfinále vyradila VSŽ Košice (2:0), v dramatickom semifinále bratislavský Inter. Tréner Reimann dve minúty pred koncom riadneho hracieho času šibol čarovným prútikom. Za stavu 1:1 poslal na pľac špecialistov na jedenástky – Macháča a Brezovského. Taktický manéver sa vyplatil. Brezovský nezaváhal, brankár Macháč vychytal Jurkemika i Zrubca.
Z Jaroslava Macháča sa vyprofiloval majster na pokutové kopy. Za tri sezóny ich zlikvidoval až 25. V Prahe na Juliske Nehodovi aj Vízekovi dokonca dva v priebehu deviatich minút. Rodáka z Vrbového, ktorý v drese Spartaka Trnava získal v roku 1969 majstrovský titul, inšpiroval bývalý reprezentant Justín Javorek.
Trenčan Koronczi v hlavičkovom súboji (v strede). (zdroj: ARCHÍV JH)Ako priblížil, teória pred realizáciou penalty hovorí v prospech strelca, ale prax dáva brankárovi vyhliadky na úspech. „Za predpokladu, že má o strelcoch vedomosti a vydrží byť v strehu do poslednej chvíle. Samozrejme, proti prudkej a umiestnenej strele gólman nemá šancu, pretože rýchlosť jeho reakcie zaostáva za rýchlosťou letu lopty,“ povedal Macháč, zapísaný v dejinách trenčianskeho futbalu ako prvý domáci brankár chytajúci na zrekonštruovanom štadióne na Sihoti v septembri 1973.
Finále rozhodli Labay a Koronczi
29. marca 1978 Trenčania siahli na jedinú trofej v konkurencii najsilnejších tímov v republike. Vo finále Slovenského pohára si prekvapujúco poradili s bratislavským Slovanom. Doma aj v odvete favorita zaskočili umnými protiútokmi. Dres „belasých“ vtedy obliekali piati majstri Európy z Belehradu (Ondruš, Gögh, M. Masný, Švehlík, Galis).
Prvý zápas pod hradom Matúša Čáka rozhodol striedajúci Labay. Ten istý hráč sa presadil aj na Tehelnom poli, ďalšie dve gólové poistky hostí pridal Koronczi. „Teraz sa nad tým len usmievam, ale vtedy sme boli aj trochu nahnevaní. Výbor nám sľúbil, že za víťazstvo nad veľkým Slovanom dostaneme tritisíc korún na hlavu. Pišta Labay vedel, čo si za odmenu kúpi a päť minút pred koncom na mňa natešene kričal – Feri, mám babetu! Vyplatili nám len tisícpäťsto...,“ skonštatoval Koronczi.
V súboji o Československý pohár čakal na vyzývateľa zo Slovenska Baník Ostrava. V deň výročia víťazstva nad fašizmom Jednota nemala svoj deň. Na neutrálnej pôde v Bratislave síce mala pred poloprázdnym hľadiskom v sychravom počasí viac z hry, no v 80. minúte podbehol center z ľavej strany Hollý a čiperný Lička halfvolejom rozhodol o osude stretnutia (0:1). Súperi sa, paradoxne, opäť stretli už o pár dní, v ligovom zápase sa Jednota Baníku revanšovala výhrou 4:1.
