NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Poslanci predvojnového zastupiteľstva v Novom Meste nad Váhom sa 20. apríla 1939 do histórie svojho mesta nezapísali práve pozitívnym spôsobom.
V deň 50. narodenín Adolfa Hitlera a iba necelých päť mesiacov pred vypuknutím 2. svetovej vojny pomenovali jednu z hlavných ulíc v meste menom nacistického vodcu – Ulica Adolfa Hitlera.
Stalo sa to iba deň po tom, čo sa v novomestských uliciach uskutočnil fakľový a lampiónový sprievod na počesť Adolfa Hitlera.
Žiaľ, aj mnohí z Novomešťanov prejavili svoju náklonnosť ku gardistom a šíriacemu sa nacizmu. Svedčia o tom zápisy o týchto udalostiach v novomestskej kronike.
Orientačný plán mesta z roku 1940
Novomestskému zberateľovi Ľubošovi Tupému sa podarilo objaviť ďalší historický skvost z čias slovenského štátu.
V jeho rodinnom dome už týždeň na stene visí takmer meter štvorcový veľký Orientačný plán Nového Mesta nad Váhom z roku 1940.
Dnes už historickú raritu vytvorili v Zememeračskej kancelárii inžiniera J. R. Ivanca.
V skle zarámovaný unikát vo výbornom stave potvrdzuje existenciu Ulice Adolfa Hitlera i ďalšej ulice s neslávnym názvom – Ulica Hlinkovej gardy.
Netradičné dobýjanie hradu Čítajte „Chodil som po zberateľskej burze v Trenčíne. Jeden z predávajúcich z Nitry mal o stenu opretý veľký obraz s nápisom Nové Mesto nad Váhom. Okamžite ma to zaujalo.
Detailne som sa prizrel a zistil, že ide o orientačný plán Nového Mesta nad Váhom z roku 1940. Zo zadnej strany je uvedené aj meno vlastníka, ktorému tento plán počas 2. svetovej vojny i po nej patril,“ prezradil Ľuboš Tupý.
Do detailu ručne prepracovaný a tušom zhotovený plán mesta so všetkými námestiami, ulicami, parkmi a architektonickými objektmi okamžite kúpil.
Na orientačnom pláne ako prvé hľadal ulicu a rodinný dom, v ktorom býva.
„Vždy som bol presvedčený, že rodinný dom, v ktorom žijeme, postavili v roku 1941. Svedčí o tom základný kameň i dobové potvrdenia z elektrárne o pripojení a prihlásení. Všetko pochádza z roku 1941. Keď som si prezrel tento orientačný plán mesta z roku 1940, tak som náš dom našiel už zakreslený. Bol som z toho veľmi prekvapený.“
Históriu vlastníkov unikátneho dokumentu Tupý nepozná. Je možné, že starožitnosť kúpili priekupníci.
V speváckej súťaži Novostar pokračuje už iba päť najlepších Čítajte „Detailný plán je exkluzívne zhotovený, pedantne zarámovaný a zasklený. Je tam, samozrejme, aj tradičné merítko a ilustrovaný kompas so svetovými stranami. Skrýva sa za tým obrovské množstvo presnej práce. Zememerači vtedy o počítačoch ani nechyrovali, ich práca bola skvelá,“ skonštatoval
Tupý na margo plánu s dvoma farbami – čiernou a červenou.
Farby sa vďaka kvalitnému tušu zachovali aj po osemdesiatich rokoch.
Ulica Adolfa Hitlera bola najdlhšia
Neslávne premenovaná Ulica Adolfa Hitlera, ktorú novomestské zastupiteľstvo odhlasovalo 20. apríla 1939, bola vo vtedajšom Novom Meste nad Váhom najdlhšou ulicou mesta.
Tiahla sa pozdĺž celého mesta a patrila k jeho tepnám. Deň po fakľovom a lampiónovom pochode na počesť führera zastupitelia mesta takto premenovali Wilsonovu a Holubyho ulicu.
Bola to čierna predzvesť začiatku konca Židov v Novom Meste nad Váhom.
Počiatočné obmedzovanie židovskej komunity v spoločenskom, hospodárskom a verejnom živote napokon prerástlo až do tragického holokaustu.
S porážkou nacistov v 2. svetovej vojne okamžite názov tejto ulice v Novom Meste nad Váhom, ktorá začínala na úrovni dnešnej Piešťanskej ulice a ťahala sa popod Farskú záhradu až na úroveň Mnešíc, navždy zmizol.
Odvlečení novomestskí Židia však skončili svoje životy omnoho skôr v koncentračných táboroch. Do mesta sa ich vrátilo iba minimum.
Iveta van Wingerden: Tringelt 450 dolárov i úmrtie na palube lode Čítajte Podobne krátku trvácnosť mala aj ďalšia neslávne pomenovaná ulica – Ulica Hlinkovej gardy. Tá sa geograficky tiahla rovnobežne pozdĺž dodnes existujúcej Hviezdoslavovej ulice a Hurbanových sadov.
Zaujímavý je celkový pohľad na Orientačný plán Nového Mesta nad Váhom z roku 1940. Dnes už neexistujúce veľké Bernolákovo námestie, či zaniknuté menšie Cyrilo-meto-dejské námestie, množstvo ulíc a rodinných domov zrovnaných so zemou. A na nich sídliská.
„Najväčšie zmeny postihli pravdepodobne miesta, kde je dnes novomestská nemocnica. Tam bola v minulosti časť Lúka a Bernolákovo námestie s množstvom ulíc a rodinných domov.
Dnes tam stojí veľké sídlisko. Nepredstaviteľne je zmenené aj okolie stanice, akoby úplne iný svet,“ povedal Tupý.
Neexistujúce námestia a ulice zrovnané so zemou
Zememeračská kancelária inžiniera J. R. Ivanca bola známym producentom orientačných plánov Nového Mesta nad Váhom.
Ďalšie novomestské plány z tejto kancelárie, taktiež z roku 1940, sú dnes uložené v Štátnom archíve v Bratislave s pobočkou v Trenčíne.
„Zmeny v pláne mesta sú obrovské. Na sídlisku Lúka v podstate ani jeden činžiak nepostavili na zelenej ploche. Tam všade stála veľká zástavba rodinných domov, ktoré zbúrali,“ pokračoval novomestský zberateľ.
Za obeť novej výstavby padlo množstvo rodinných domov i známa reštaurácia, kde dnes stojí jedno z najnovších sídlisk Rajková.
Zberateľ Ľuboš Tupý zaktivizoval pri skúmaní plánu aj svoje deti. Prvou úlohou Niny, Ziny a Erika bolo nájsť na orientačnom pláne ich bydlisko. „Plán visí na čestnom mieste v našom dome. Všetci sa z neho tešíme a obdivujeme ho.“
Zaujímavosťou je aj množstvo dnes existujúcich, ale premenovaných ulíc či námestia (Ulica Dr. J. Markoviča – dnes Ul. Čsl. armády, Ulica Adolfa Pongráca – dnes Gábrišova, Lutherova ulica – dnes Komenského, Námestie Andreja Hlinku – dnes Námestie slobody).
Staroturianka ilustruje architektonické skvosty Čítajte Rovnako i názvov ulíc, ktoré existujú aj dnes, ale v roku 1940 sa nachádzali na úplne iných miestach (Štefánikova, Hollého, Tematínska a ďalšie).
Samozrejme, na pláne nájdete aj ulice, ktoré svoju polohu nezmenili ani takmer po osemdesiatich rokoch (Hurbanova, Haškova, Hviezdoslavova ulica a iné).
„Prekvapujú ma najviac neuveriteľné zmeny mesta a jeho veľmi rýchly vývoj. Od roku 1940 dodnes sa mesto zmenilo výrazne viac ako za storočia v období pred 2. svetovou vojnou.
Keď som si pozeral v múzeu, ako vyzeralo mesto napríklad v 17. a 18. storočí, tak sa oproti roku 1940 ani veľmi nezmenilo.
Obrovské zmeny začali prichádzať až v jeho novodobej histórii.
Za päťsto rokov sa meste zmenilo menej ako za posledných osemdesiat,“ dodal Ľuboš Tupý.
