TRENČÍN. Štefanovia vraj majú bujnú fantáziu a skvelé nápady. So ženami, ktoré rýchlo okúzlia svojím šarmom, dlho nezotrvajú. Bývajú prieberčiví, ale iba do okamihu, kým nepríde sebavedomá žena, ktorá uloví ich.
Do akej miery sa charakteristika mena zhoduje s realitou u Štefana Skrúcaného (58), sme zisťovali v trenčianskej knižnici, kde pokračujú v besedách s osobnosťami kultúrneho života.
Číta literatúru faktu
Okná do duše verejne známych ľudí otvára tolkšou Zuzany Mišákovej s názvom Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si...
Protagonistka Mestského divadla Trenčín prezradila, že si s organizátormi stanovili za cieľ priviesť do knižnice hostí, ktorí na rozdiel od spisovateľov pôsobia v inej oblasti, no s literatúrou sú spätí viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
V tohtoročnej premiére absolvoval čitateľskú spoveď Štefan Skrúcaný. Rodák z Trenčína, ktorý už takmer tri desaťročia žiari v televízii a rozhlase si pamätá, že jeho prvou prečítanou knižkou bol Smelý zajko v Afrike od Jozefa Cígera-Hronského. Nasledovali verneovky a mayovky.
Zlom nastal v tínedžerskom veku.

„Za socíku sme museli čítať rôzne záležitosti angažovaných autorov. To vo mne trochu ubilo lásku k literatúre. Dnes najradšej čítam literatúru faktu. V hlave zapĺňam biele miesta z dejepisu, ktorý som v škole podcenil,“ povedal Skrúcaný.
Hokej, futbal i kanoistika
Obľúbený herec a humorista vyrastal v Biskupiciach. Po troch rokoch sa s rodičmi presťahoval na Sihoť do bytu na Švermovej ulici.
Medzi hokejovým a futbalovým štadiónom sa podľa vlastných slov cítil lepšie než na záhrade pri starorodičovskom dome. „Miloval som Ostrov, kam sme sa v lete chodievali kúpať, potom plaváreň, v podstate celú časť od elektrárne po vodákov. Dva roky som dokonca jazdil na kajaku. Každý šport som tu však robil len chvíľku, pri ničom som nevydržal.“
Trenčín stále považuje za svoj domov. Keď ho však opúšťal po maturite na stavebnej priemyslovke v roku 1979, netušil, že by sa raz mohol živiť práve čítaním literatúry.
Po dvoch semestroch na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave prešiel na štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení.
„Možno na to mala vplyv učiteľka Mackovičová, ktorá ma na základnej škole prihlásila na spevácku súťaž, ktorú som vyhral.

A možno k tomu prispeli aj kurzy spoločenského tanca u Dušana Pašku. Krátko nato som začal spolupracovať s trenčianskymi ochotníkmi, s ktorými sme zvíťazili na československej prehliadke amatérskych divadiel,“ spomína Skrúcaný.
Na Divadelnej fakulte VŠMU sa však hrala iná liga. Vedúceho ročníka robil nádejným hercom Mikuláš Huba, do tajov recitácie ich zasväcoval Viliam Záborský, výučbu pohybu v priestore mal pod palcom ďalší národný umelec Karol Zachar.
„A tak som sa vrátil k literatúre a k veciam, ktoré som kedysi nevedel dočítať,“ sebakriticky dopĺňa komik so speváckym a imitátorským talentom.
Skrúcaný si získal publikum prostredníctvom hudobno--slovného programu Fujarová šou.
Na výslnie ho vyniesla dlhoročná spolupráca s Miroslavom Nogom, Jaroslavom Filipom, Stanom Radičom a Rasťom Piškom v rozhlasovej relácii Apropo, ktorú neskôr preniesli na televízne obrazovky.
Čerpal aj z humoru Willyho Webera
Venovali sa prevažne politickej satire s ambíciou zabávať inteligentne a bez nadávok.
„Stano Radič bol na to veľký cenzor, neznášal humor okolo pása, či už spredu alebo zozadu. No vyskytli sa aj prípady, že sme na hrubú dieru museli použiť hrubú záplatu,“ povedal s úsmevom trenčiansky rodák a pripomenul, že vystúpenia neraz niesli rukopis aj ďalšieho Trenčana – humoristu a novinára Viliama „Willyho“ Webera.