TRENČÍN. Obyvatelia Trenčína sa môžu zapojiť do unikátneho projektu a povedať, ako sa cítia v uliciach, kde žijú a kadiaľ denne prechádzajú.
Architekti spustili približne pred mesiacom internetovú stránku pocitové mapy, kde ľudia priamo do mapy vyznačia svoje názory na atraktívnosť priestorov, dopravu, bezpečnosť alebo zeleň v meste.
Autor projektu Michal Burák považuje pocitovú mapu za nástroj, ktorým sa ľudia môžu aktívne zapojiť do tvorby verejného priestoru.
„Vytvárajú jeden z podporných podkladov pre plánovanie investičných akcií, tvorbu koncepcií dopravy či zelene. Ide vlastne o prostriedok participatívnej tvorby verejného priestoru,“ povedal Burák.
Mestám často chýba ucelená vízia
Ako architekt sa verejným priestorom venuje už dlhodobo, podľa neho ich stav nie vždy zodpovedá európskym štandardom.
„Mestám často chýba ucelená vízia formovania priestranstiev, čo ulica, to iná koncepcia. Verejné priestory by si zaslúžili revitalizáciu.“
Lístok na hrad kúpite aj cez internet Čítajte Pocitové mapy vznikli najskôr ako podporný projekt pri tvorbe manuálu verejného priestoru pre Prešov, do ktorého chceli autori zapojiť verejnosť. Nápad sa podľa neho osvedčil a projekt rozšírili aj do ďalších slovenských miest.
V projekte pocitových máp je zapojených zatiaľ 19 slovenských miest a pribúdajú ďalšie. Z Trenčianskeho kraja okrem Trenčína funguje ešte pre Dubnicu nad Váhom a Považskú Bystricu.
„Verejnosť aktívne vníma a vyjadruje svoje pocity z verejného priestoru, spoločne sme prekročili 30 000 „pocitov“, chuť participovať prejavili aj ďalšie slovenské mestá,“ povedal Burák.
V Trenčíne vedie podhradie a centrum
Ktoré miesta v Trenčíne vnímajú ľudia pozitívne, ktoré negatívne?
„Pozitívne je vnímané podhradie a centrum mesta, na tom treba stavať aj do budúcnosti. Negatívne je vnímaný Park Milana Rastislava Štefánika a železničná stanica,“ povedal Burák s tým, že projekt naplní svoj význam, ak sa doň aktívne zapojí samospráva.
„Až vtedy vieme mestu poskytnúť relevantnú analýzu, s ktorou môže ďalej pracovať a rozvíjať priestory tak, aby ich verejnosť vnímala pozitívne. Samospráva tak môže svoje investície zamerať tým správnym smerom,“ dodal.
Mesto sa zapojí v polovici júna
Podľa hlavného architekta mesta Martina Beďatša sa mesto zatiaľ do projektu nezapojí, pretože na to nemá časové ani personálne kapacity.
Veľká dátová téma: Na čo najviac míňame? Čítajte „Finišujeme s dvoma zmenami územného plánu číslo tri – podnety verejnosti a číslo štyri – centrálna mestská zóna. Zároveň potrebujeme, aby bolo dokončené námestie, pretože si myslím, že stavenisko priamo v centre ovplyvňuje pocity ľudí aj v širšom území a rekonštrukcia by mohla ovplyvniť výsledky z pocitových máp aj v celom širšom centre,“ povedal Beďatš.
Do projektu sa podľa neho zapoja až po sprevádzkovaní a zabehnutí námestia, čo by mohlo byť približne v polovici júna.
ANKETA: Ktoré miesta v Trenčíne obľubujete? Ktoré sú podľa vás najhoršie?
Vlado Kulíšek, mím:
Rád chodím do centra. Nie je to ani kvôli kvalite priestoru, ale skôr preto, lebo mám rád atmosféru mesta a verím, ze súčasná prestavba Mierového námestia k tej atmosfére prispeje. Samozrejme mám rád aj iné miesta, ktoré sú viac “prírodné” - napríklad lesopark Brezina. Keďže som bežec, takmer každý deň sa pohybujem aj pri rieke Váh - po hrádzach. Stále si myslím, že táto rieka je ešte nevyužitou “celebritou” nášho mesta.
Naopak za najhoršie miesto považujem Štefáničku, kde je veľká premávka áut a s tým súvisí aj menšia bezpečnosť napríklad bicyklistov.
Ivan Ježík, riaditeľ neziskovej organizácie Voices:
Mám rád Lesopark Brezina, hrádzu s oddychom v Zátoke pokoja aj tichšie časti Ostrova. Nie som fanúšikom nákupných centier, ale rešpektujem, že ich druhí ľudia potrebujú. Nádejnejšiu budúcnosť však vidím v skvalitňovaní verejného priestoru v centre mesta. Teším sa na zrekonštruované Mierové námestie s mojimi obľúbenými podnikmi.
Radosť mi nerobia zanedbané parky, staršie budovy či podchody: Hoci preferujem skôr menšie miesta, prial by som si rekonštrukciu divadelnej sály v Posádkovom klube.
Dobre mi je tam, kde sa cítim podnetne a zdravo, kde sú vítaní ľudia bez rozdielu veku či ekonomickej sily. Páči sa mi, ak sa v mestách nerozmýšľa len moderne a trendovo, ale predovšetkým férovo a ohľaduplne. Nie je ľahké zladiť záujmy rôznych skupín mladí - starší, chodci - vodiči, turisti - domáci, ale treba sa o to čo najviac a úprimne usilovať. Ak by sme vedeli dať dokopy samosprávu, investorov a občianske iniciatívy, myslím, že by nám pomohol manuál tvorby verejných priestorov – dokument presne a záväzne definujúci, ako sa má verejný priestor v meste rozvíjať.
Palo Seriš, herec:
Mám rád centrum a námestia s výhľadom na hrad, lesopark Brezina alebo hradby okolo Farského kostola. Keď som v Trenčíne, rád chodím do sauny na krytú plaváreň, zahrať si tenis na Ostrov, na dobré filmy do Artkina Metro alebo na kultúrne akcie do Lúču a Hviezdy... Naopak si myslím, že mestský park pri stanici by mohol byť krajší a príťažlivejší. Tak, aby lákal ľudí rozložiť si deku, piknikovať, čítať knihu či hrať hry. A veľmi dúfam, že sa čoskoro zrekonštruuje zvonku nevábne Kino Hviezda.
Určité miesta majú svoju atmosféru, genius loci, kde sa človek cíti dobre bez akéhosi vedomého dôvodu. Určite tomu napomáha čistota, výhľad, vôňa, farebnosť a pod. Ale nakoniec je vždy najdôležitejším faktorom to, s kým tam sme, alebo sa mýlim?
Ján Babič, hudobník:
Mesto Trenčín sa nachádza už niekoľko rokov v chaose. Neexistuje vízia, riadená urbanistickou štúdiou a požiadavkami obyvateľov, nerešpektujú sa európske dopravné koridory, ani bazálne estetické pravidlá. Súčasné riešenia podliehajú tlaku investorov a ich záujmov. Neexistuje "genius loci", ktorý by spontánne navádzal obyvateľstvo / turistov k návšteve a zotrvaniu na mieste. Lesopark Brezina je lokalitou, ktorá poskytuje príjemný pocit vzhľadom na možnosti rekreácie a stretnutí s ľuďmi podobnej životnej filozofie (psičkári).
Pohľad na hrad z centra mesta, ale aj z pravého brehu Váhu je impozantný, ale nie je nijak podčiarknutý architektúrou a vybavením. Veľmi príjemná a nevyužitá je zóna priechodu z centra mesta okolo hradu na lesopark Brezina. Samotný hrad je pre mesto a jeho potreby absolútne nefunkčný. Z mesta sa odstránili alebo znehodnotili obľúbené miesta stretnutí - plaváreň, park nie je odpočinkovou zónou, zmenil sa na priechodovú zónu k železničnej a autobusovej stanici, hudobný pavilón prestal slúžiť svojmu účelu. Mesto je poznačené nekonzistentnými prvkami, pôsobiacimi stiesňujúcim a nevkusným dojmom. Mesto potrebuje totálnu zmenu urbanistickej stratégie, aj vzhľadom na oživenie aglomerácie na pravom brehu Váhu, ktorá je oproti centru mesta značne podhodnotená. Napokon - mesto Trenčín nemá zodpovedajúci kultúrny priestor - nehovoriac a tom, že napríklad Mestská časť Juh nemá žiadny...
Príťažlivosť a obľuba miesta je daná dostupnosťou, hodnotou prostredia - historickou, umeleckou, kvalitou služieb, výhľadom, spoločenským či profesným zložením návštevníkov. Zeleň , čistota a bezpečnosť sú okolnosti, ktoré sú vo vyspelej Európe samozrejmosťou.
(AL)
