Jar, ktorá už čakala za rohom, sa rozvíja do svojej plnej krásy. Svieža, akoby začarovala svet. Prináša so sebou kytičku prvých kvietkov – poslov jari – ktoré už nedočkavo vytŕčajú svoje hlávky. Teplejšie slnečné lúče svojou intenzitou roztápajú posledné zvyšky zabudnutého snehu. Všetko navôkol sa zrazu zázračne mení. Presne tak, ako v ríši rozprávkového sveta.

V ľudovej rozprávke O dvanástich mesiačikoch sa píše: Mesiac Brezeň si sadol na veľký kameň a zatočil kyjakom nad vatrou. V tej chvíli vatra vysoko vyšľahla, jej žiara za chvíľu sneh roztopila. Zem sa zazelenela, vtáky začali vyspevovať, pod krovím roz-kvitli fialky – a bola jar.
No nielen v rozprávke, ale i v skutočnosti v tieto dni vítame jar. Stačí vybehnúť von do prírody a opájať sa krásou zrodu nového života.
S príchodom jari prichádza aj jarná únava. Väčšina z nás sa v tomto období cíti psychicky i fyzicky vyčerpaná. Aj keď sme znudení a unavení, jarné prebúdzanie nás privádza späť ku kráse a životu. Život naberá novú silu. Skončilo sa vysedávanie vo vykúrených bytoch. Obdobie leňošenia a odpočinku vystrieda obdobie telesnej aktivity. Či chceme, či nie, čaká nás jarné upratovanie v domoch i záhradách.

Práce na poli a v záhrade začínajú hneď, ako zmizne posledný sneh. Pre mnohých je takáto aktivita relaxom a záľubou, ktorá im vypĺňa voľné chvíle a nabíja ich energiou. Títo ľudia akoby dvíhali očami ortuť teplomera čo najvyššie, aby sa mohli realizovať a vychutnávať si chvíle vo svojom teritóriu zelene. Záhrada je ich pýchou.
V záhrade sa strasieme starostí bežných dní a po dobre vykonanej práci si môžeme vychutnať radosť z každého plodu či kvietka, ktorý sme vlastnoručne dopestovali.
Všetci sme súčasťou prírody. Každý chce mať okolo seba kúsok zelene, ktorá ho osvieži, poteší a má blahodarný účinok na psychiku. Veď aj stará múdrosť tvrdí, že na lásku a starostlivosť nie je príroda nikdy skúpa.