TRENČÍN. Kapela, ktorá vznikla minulý rok, mala pred svojím vystúpením na námestí veľký rešpekt. Natália Husárová, Maroš Ďurík a Juraj Pikna cítili veľkú zodpovednosť.
Prečítajte si tiež: Poďte s nami na Jamesa Blunta a do divadla
„Nebol to klub, kde hudba hučí a človek až tak nevníma. Báli sme sa,“ priznáva spevák a gitarista skupiny Maroš Ďurík.
Spomínaná obrovská zodpovednosť zatienila aj trému z veľkého publika. „Veľmi pekné bolo, keď sa na konci niektorí ľudia pridali k spevu refrénu, aj keď to počuli prvý raz,“ dodáva.
Na protest sa dostali cez hymnu, ktorú Natália Husárovú spievala. S nápadom prišla sama, inšpirovalo ju pietne zhromaždenie v Bratislave, kde hymnu spieval Juraj Benetin.
Hľadajú nový žáner
Maroš a Natália sa poznajú len od apríla. „Skamarátili sme sa a zistili, že máme radi muziku.“ Maroš mal dávnejšie inú kapelu a veľa rozpracovaných pesničiek „v šuflíku“, takže ešte stále čerpajú z jeho starej tvorby. Autorom väčšiny textov a hudby je on, postupne tvorí aj Natália. Tá do hudby prináša okrem basgitary aj husle. Neskôr sa k nim pridal bubeník Juraj Pikna.
Vizitka
Maroš Ďurík (spev, gitara), Natália Husárová (basgitara), a Juraj Pikna (bicie) založili skupinu Fraktúra v roku 2017. Odvtedy vydali na webe niekoľko skladieb. Ich texty sú kritické a ironické.
Hudobne majú najbližšie k punk-rocku, ale využívajú prvky rôznych žánrov. Do povedomia sa dostali svojím prvým koncertom na proteste Za lepšie Slovensko. V budúcnosti si zahrajú na Gympelrocku.
V hudbe majú prvky viacerých žánrov. Punk, punk-rock či ska, ale majú aj pomalšie a akustické piesne. „Na začiatku sme si povedali, že to bude punk-rock alebo rock 'n' roll,“ hovorí Natália. A teraz? „Intelektuálny punk-rock,“ smeje sa Maroš.
Budúcnosť bez odpadov? Trenčianky vedia, ako na to
Ich texty sú často komplikované. „Keď sme spolu začali hrávať a Maroš mi poslal nejaké svoje veci, hovorila som si, dúfam, že sa o tom nebudeme veľmi rozprávať, aby som nevyznela hlúpo, že tomu nerozumiem,“ priznáva so smiechom Natália.
Muzikantská povinnosť
K vzniku protestnej piesne ich priviedla muzikantská povinnosť. „Ľudia idú na protest rečniť, ale my nie sme rečníci, tak sa to snažíme podať cez hudbu,“ vysvetľuje Natália.
„Myšlienka na text vznikla predtým. Nebolo to pre protest,“ hovorí Maroš. „Vznikla, lebo sme zo seba potrebovali dostať hnev. Ako aj spievame: Smrť dvoch ľudí rozprúdila davy, viac než súcit chváti nás hnev.“ Takže nie je to len o tragédii, ktorá sa stala, ale aj o pavučine klamstiev, ktorá sa zverejneným článkom ukázala. Sme veľmi radi, že ľudia idú do ulíc.“
V podobných ťažkých situáciách prikladajú hudbe veľký význam. Maroš dáva za príklad vznik blues či hip-hopu v černošských getách. „Zomkla ľudí. Pomohla im spojiť sa za správnu vec a definovať vlastný názor.“
Texty plné kritiky okorenené iróniou
Vlastný názor si vďaka hudbe definujú aj oni. Textami odzrkadľujú trhliny spoločnosti, od čoho sa odvíja aj názov Fraktúra. Svoje názory nikomu nepodsúvajú. „Keď sa z toho niekto poučí alebo ho to nasmeruje, tak budeme radi.
Prečítajte si tiež: Trenčiansky rodák si v Nórsku splnil svoj detský sen
Nie je to tak, že by sme chceli niekoho cielene ovplyvňovať cez pesničky,“ hovorí Maroš.
Piesne sú často ladené kritickým tónom plným irónie. Napríklad skladba Je suis...? kritizuje postoj verejnosti k tragédii, ktorá postihla francúzsku redakciu Charlie Hebdo pred tromi rokmi. M
aroš vysvetľuje jej význam ako výpoveď dvoch strán mince. „Na jednej strane zabili dvanástich novinárov, ale na druhej strane v tých krajinách vojská neustále zabíjajú civilistov, a to si do profilu nikto nedá. Snažíme sa k tomu pristupovať tak, že pravda je niekde uprostred.“
Niektoré texty sa môžu zdať ako neaktuálne, no ich vznik je spojený s rôznymi udalosťami. Až teraz ich však dávajú postupne von. Ich hlbší význam by im v budúcnosti mohol priniesť menej fanúšikov, ale toho sa Maroš nebojí.
„Priorita je pre nás mať čo najviac fanúšikov, to je jasné. Nebudeme to však robiť na úkor muziky. Chceme zostať úprimní.“
V piesňach občas odsudzujú stav súčasnej spoločnosti, ako v prípade Made in Slovakia, Reality show či Sociálna sieť. Keala Kekoa je na druhej strane ich vtipnou osobnou spoveďou a výkrikom za ďalekým letom. Názov vznikol spojením najčastejších havajských mien.
Sladké zamilované pesničky síce hrať nikdy nebudú, jednu o láske však majú – Leto. Text napísala Marošova kamarátka v ťažkom období. „Keď si to človek v podobnej situácii pustí, tak buď ho to rozosmutní až sa rozplače, alebo totálne naštve,“ hovorí spevák a gitarista.
Vo formácii Fraktúra za sebou ešte žiadne koncerty nemajú, ale do budúcna ich pripravujú. Ako hovorí Maroš, pred vystupovaním treba mať nejaký repertoár. Pesničky z internetu, nahrané v obývačke, sa chystajú vydať aj na albume.
Mal by pre nich predstavovať pomyselnú čiaru, keď môžu tvoriť nové veci. V pláne majú aj pieseň o vegánstve, ktorá opäť prinesie oba pohľady na problematiku.
