Šiesti cestovateľskí nadšenci a milovníci nezničiteľného auta sa počas minulého leta vybrali na dva mesiace do Ázie.
Rekordný bol najmä ich výškový zápis, so starými ladami 2105 sa vyšplhali do výšky 4600 metrov. O ruských policajtoch milujúcich úplatky, nekonečnej čínskej byrokracií a radostiach aj starostiach na 17-tisíc kilometrov dlhej ceste porozprávali zakladajúci členovia projektu Marián Grofčík a Matej Fabšík.
V Ázii ste strávili 62 dní, ako ich hodnotíte?
Matej: – Presne 1. júla odštartovalo šesť ľudí na dvoch žiguli cestu, ktorú v plnej dĺžke ukončili okrem jedného všetci. Po prvých dňoch na Ukrajine sme smerovali ďalej na východ cez Rusko, Kazachstan, Tadžikistan, Kirgistan, Čínu, Pakistan, Indiu, Nepál, Barmu, Thajsko a Laos naspäť do Thajska, kde sme celú tour ukončili.
Trenčiansky rodák si v Nórsku splnil svoj detský sen Čítajte Museli ste počas cesty pristúpiť k zmene trasy?
Marián: – Pôvodný plán bol veľmi všeobecný. Mali sme mapu a vedeli sme, cez ktoré štáty chceme prejsť. Prvý väčší zásah sme spravili v Indii, kde sme prvú trasu museli zrušiť pre zákaz vychádzania a druhú pre zákaz prejazdu áut starších ako desať rokov.
Druhý zásah bol takpovediac konečný, keďže nám thajská agentúra zabudla vybaviť vstup áut do krajiny. Autá dodnes stoja na colnom parkovisku.
Matej: – V Barme sme sa dozvedeli, že nebudeme môcť vstúpiť do Thajska. Papiere sme dodatočne skúšali vybaviť cez ambasády, ale neúspešne.
Usúdili sme, že najjednoduchšie bude nechať autá na mieste a tváriť sa, že sa po získaní povolenia po ne vrátime.
Ako vznikol nápad cestovať práve na žiguli?
Matej: – Celé to začalo spontánne v roku 2013, keď sme si kúpili prvú ladu. V tom čase sme nemali peniaze na iné auto a novým, navyše požičaným sme nechceli ísť.
