TRENČÍN. Športovú kariéru začínal na futbalovom ihrisku. Po pôsobení v TTS Trenčín dohrával ako starší žiak v drese Zamaroviec. Okúsil aj iné aktivity, no pri žiadnej dlhodobo nevydržal. Prostredníctvom suseda, ktorý sa venoval karate, prišiel na prvý tréning thajského boxu. V roku 2007 bol tento šport v plienkach. V Trenčíne sa tréningy konali raz týždenne v sobotu.
„Boli to časy, keď thajský box a kickbox boli v našich podmienkach pomerne neznáme športy. Mňa však okamžite očarili. Pri futbale, volejbale či basketbale sa musíte spoliehať na silu kolektívu. Pri individuálnych športoch je všetko iba na vás a vašom výkone,“ povedal na úvod Tomáš Tadlánek.
Postavou nevýrazný a chudý mladík silovému športu ihneď podľahol. Ako hovorí, rozhodujúca nie je drsná sila a agresivita. Za základ považuje najmä disciplínu. „Kto chce byť úspešný, musí ju dodržiavať vo viacerých sférach. Od stravy cez tréning až taktiku v zápase. Kto si myslí, že stačí biť okolo seba hlava-nehlava, neuspeje,“ dodáva.
FOTO: Historická medaila Tadlánka, sklamanie Chochlíkovej Čítajte Za desať rokov aktívnej kariéry sa mu zranenia vyhýbali. Okrem odrenín či modrín možno za vážnejšie zdravotné problémy považovať iba zranenie kolena. Meniskus si zlomil v ringu počas súťažného zápasu. Nasledovali dve operácie.
Mama ho nevidela
Dlhodobú podporu nachádza v rodine. Napriek tomu mama žiadny z Tomášových zápasov na vlastné oči nevidela. „Chodí na galavečery, ale zhodou okolností som pred ňou nikdy neboxoval. Naposledy to už takmer vyšlo, ale napokon strážila psa,“ usmieval sa absolvent Masarykovej univerzity v Brne.
Chýbajú kvalifikovaní tréneri
Thajský box verejnosť považuje za nebezpečný šport. Aktéri v ringu si rozdávajú tvrdé údery rukami podobne ako klasický boxeri. Bonusom však sú razantné kopy nohami. Podľa Tadlánkových slov sa dajú riziká zranení minimalizovať. „Ktokoľvek, kto športuje hlúpo, má namierené k zdravotným problémom. Na Slovensku chýbajú kvalifikovaní tréneri a väčšia prevencia pred zranením. Mnohí počas tréningov nezmyselne boxujú so zápasovými rukavicami. Za veľkú chybu považujem aj tréningové zápasy s oveľa ťažšími protivníkmi. Boxeri už počas tréningov zažívajú veľké množstvo tvrdých úderov do hlavy, čím zbytočne trpí mozog,“ vysvetľoval.
Športový fanatik
Thajský box sa pre neho stal životným štýlom. Organizuje zápasy, trénuje, zápasí, robí manažéra, vyrába športové oblečenie. „Každá oblasť môjho života je spojená so športom. Dá sa už povedať, že som ním posadnutý. Vyhľadám ho aj v čase osobného voľna,“ poznamenal.
Lepšie podmienky
Zákon o športe výrazne zlepšil podmienky pre thajských boxerov. Medailisti z majstrovstiev sveta majú garantované pre nasledujúce dve sezóny zaujímavé odmeny. V kombinácii s ďalšími činnosťami sa pri úspechoch dá vyžiť. „Poviem to na rovinu. Keby neprišli zmeny v odmeňovaní, pravdepodobne by som stratil motiváciu ísť do ringu a venoval by som sa najmä tréningom a organizácii podujatí. Cestovať po turnajoch v Európe a všetko si platiť sám, by bolo veľmi náročné,“ nechal sa počuť Tadlánek.
Historický úspech Chochlíkovej na svetových hrách Čítajte V ringu už získal množstvo ocenení. Je majstrom sveta i Európy v nižších kategóriách. Naposledy vybojoval ako prvý slovenský muž bronzovú medailu v najprestížnejšej K1. Ide o amatérsky ring, ktorý má ambície prepracovať sa medzi olympijské športy.
Slovo dalo slovo
Šport mu do života priniesol dlhoročnú lásku. Na tréningu sa spoznal s priateľkou Monikou Chochlíkovou a pár už tvoria takmer šesť rokov.
„V tom čase som mal na starosti tréningy nováčikov. Monika bola veľmi snaživá. Spája sa v nej obrovský talent a disciplína. Očarila ma hneď od začiatku. Začali sme si písať a následne slovo dalo slovo...,“ spomínal na začiatky Tomáš.
Spoločne trávia nesmierne veľa času v domácnosti, na tréningoch i cestovaním po svete. Napriek tomu sa im „ponorková choroba“ vyhýba. „Veľa ľudí sa ma už pýtalo na to, ako zvládame byť tak často spolu. Spája nás spoločný koníček, ktorý máme veľmi radi. Počas tréningov sme síce v jednom priestore, ale každý riešime svoje veci, takže sa vzájomne veľmi nevnímame. Základom každého vzťahuje je tolerancia a tú dodržiavame,“ prezradil recept na úspech vo vzťahu Tomáš.
Začiatky galavečerov
Ambiciózny Trenčan je jedným zo zakladajúcich členov Victory gym. Partia kamarátov spojila sily a finančné prostriedky na vybudovanie nového klubu. „Všetci sme sa poznali už dlhšiu dobu. Chvíľku som sa tomuto nápadu bránil. Mal som veľa povinností v škole a starať sa ešte o klub sa mi zdalo byť priveľké sústo. Časom som však podľahol,“ vysvetľoval Tomáš.
Jedným z najznámejších členov klubu bol donedávna Martin Pacas, ktorý dnes boxuje v prestížnej Enfusion. V ťažkej váhe patrí medzi najlepších. „Jeho výhodou je skvelá práca s nohami. Ťažká váha je atraktívna pre divákov a pohybuje sa okolo nej najviac ľudí. U nás sa už zväčša ukazuje sporadicky. Presunul sa do Liptovského Mikuláša, kde má výborné podmienky.“
Organizovaním galavečerov sa začal zapodievať pred šiestimi rokmi. Dnes má za sebou už 14 akcií. Ako poznamenal, najdôležitejšie je zohnanie dostatočného množstva prostriedkov, inak by sa kvalita podujatí nemohla posúvať vpred.
„Začiatky boli náročné. Spolu s kamarátmi zväčša oslovovali známych podnikateľov. Na prvej akcii mali iba sedem VIP stolov, dnes ich je šesťdesiat. „Prvá akcia bola skutočne veľmi úsmevná. Všetko sme si predstavovali veľmi ľahko, ale realita bola iná. Napriek tomu boli sponzori spokojní a všetci s nami pokračovali aj v naj-bližšom období,“ spomínal Tomáš.
Zápas o pol tretej ráno
Veľkou školou bolo pre Tomáša Tadlánka sústredenie v Thajsku. V slnečnej krajine sa venoval boxu a more videl až po jedenástich týždňoch.
Zaujímavou skúsenosťou bol titulový profesionálny zápas v K1 v Tunisku, kam cestoval ako tréner Lukáša Mandinca. Jeho finálový zápas bol na programe o polnoci. „V ten večer polícia zakázala divákom vstup. V obrovskej hale bolo približne dvadsať ľudí. Už sme sa chystali na zápas, keď zrazu sa v hale konal koncert moslimskej hudby. Napokon „Manďo“ boxoval až o pol tretej nad ránom,“ opisoval fakty z Afriky Tomáš.
Negatívnu skúsenosť má s írskymi borcami. Po galavečere zdemolovali hotel. Odniesli si to postele a skrine. Snažili sa dostať do cudzej izby. „O piatej mi volala cudzinecká polícia. Zostal som prekvapený. Mali so sebou trénerov. Dodnes neviem pochopiť, ako si niečo podobné mohli dovoliť v cudzej krajine,“ zakončil rozhovor Tomáš Tadlánek.
