Viliam Solovič prehral najťažší boj. Zostáva v spomienkach

Skvelý človek so srdcom na správnom mieste, bývalý dlhoročný rozhodca, delegát, futbalový funkcionár a milovník života. Také spomienky zostanú na Viliama Soloviča.

Viliam SolovičViliam Solovič (Zdroj: ARCHÍV V.S.)

STARÁ TURÁ. Futbal sledoval odmalička. Hral ho na lúkach lubinských kopaníc najmä v čase voľna počas prázdnin. Zdravotný stav mu veľmi nedovoľoval behať, tak sa postavil do brány. V 17 rokoch Viliamovi Solovičovi zistili vrodenú srdcovú chybu. Po mnohých náročných vyšetreniach mu lekári odporučili operáciu srdca. Hlavnú cievu mal výrazne zúženú a bolo potrebné ju nahradiť umelou protézou. Inak bolo iba otázkou času, kedy by mu tlak krvi aortu roztrhol.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dve operácie

Prvú operáciu podstúpil na pravé poludnie 26. januára 1967 v Bratislave. Okolo polnoci nastali vážne problémy a pod skalpel smeroval opäť. Vtedy už bol na pokraji klinickej smrti. Zdravotný stav sa mu postupne zlepšoval. Cítil sa dobre a začal opäť behať.

SkryťVypnúť reklamu

Keď Lubina kopanice zháňala klubového rozhodcu, prehovoril ho Viliam Haruštiak, aby sa chytil píšťalky.

Spevák či farár

Ešte pred operáciou sa učil v TOS Trenčín za elektrikára pre staroturiansku Chiranu. Uvažoval, že si následne urobí maturitu.

Prečítajte si tiež: Futbalová rodina smúti. Zomrel Ján Lipták Čítajte 

Tajnou túžbou Viliama Soloviča však bolo ísť študovať na konzervatórium alebo za evanjelického kňaza. Do operácie spieval piesne rôznych žánrov. Pôvodné plány padli, pretože mu po zákroku ochrnula ľavá hlasivka.

Sny a túžby sa rozplynuli.

Rozbité ústa

Po ukončení učňovky v Trenčíne sa prihlásil v Starej Turej na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú. V tom čase už bol rozhodcom v rámci Okresného futbalového zväzu v Trenčíne.

Ešte skôr ako si zobral píšťalku, poradil sa s lekármi, či vôbec niečo podobné môže skúsiť. Srdce bolo pripravené. Jediné upozornenie smerovalo na to, aby mu niekde nerozbili ústa.

SkryťVypnúť reklamu

Bez inzultácie

Aktívnym rozhodcom bol od roku 1969 do roku 2003. Z okresných súťaží sa cez krajské prepracoval až do celoslovenských. Sedem rokov rozhodoval druhú ligu.

Celkovo odpískal viac ako šesťtisíc stretnutí bez jedinej inzultácie.

Vážil si všetkých obetavcov, ktorí sa futbalu venovali. Počas stretnutí vedel odpustiť i drobné priestupky. Celkovo vylúčil iba desať hráčov.

Ako hovoril, nie je problém hráča poslať do kabín, ale vždy bolo jeho snahou žiť s hráčmi na hracej ploche tak, aby v ňom nevideli nepriateľa. Niekedy stačil prísnejší pohľad, zdvihnutý varovný prst alebo dohovor.

Dolná proti Hornej

Rozhodcovskú kariéru ukončil v druhej najvyššej súťaži zo zdravotných dôvodov. Pri pohybe mu v kvalitnej druhej lige vadila kožná choroba.

Následne sa dal na dráhu delegáta, kde sa takmer prepracoval až do najvyššej súťaže.

SkryťVypnúť reklamu

V čase voľna nešiel v okresných súťažiach za delegáta, ale na ihrisko v pozícii rozhodcu poradiť mladším kolegom a zároveň pohyb nižšej náročnosti bol pre srdce liekom.

Veľké spomienky mal na vybičované derby zápasy. Zvlášť na konfrontácie Dolnej a Hornej Súče, kde pod jeho taktovkou ani raz nezískal domáci tím všetky body. Na ihrisku sa v tých rokoch stretávali celé rodiny z oboch táborov. Prišli priaznivci z blízkeho i širokého okolia a rodáci.

Spomienky na oblastný futbalový zväz

Veľmi blízky vzťah mal s dlhoročným obetavým predsedom Oblastného futbalového zväzu v Trenčíne Štefanom Kolárikom, za ktorého predsedovania pôsobil najmä v komisii rozhodcov.

Bola pre neho česť viac ako dvadsať rokov pracovať s nebohým Františkom Hromníkom, ktorý mnohým rozhodcom odovzdal veľa skúseností.

O získanie nových členov rozhodcovského zboru sa snažil i Viliam Solovič. Zo Starej Turej a okolia ich bolo dvadsaťpäť.

Neskôr bol členom výkonného výboru oblastného futbalového zväzu Trenčín.

Ako delegát pôsobil v západoslovenských súťažiach desať rokov. Za toto obdobie sa dostal do kontaktu s mnohými rozhodcami. Niektorí z nich sa dostali až na medzinárodnú scénu a donedávna sa s nimi ako novinár stretával na ligových zápasoch v Myjave.

Amatérsky novinár

V roku 1999 ako päťdesiatročný odišiel na invalidný dôchodok. Nepríjemná kožná choroba ho postupne prinútila skoncovať s funkciami v krajskom i oblastnom futbalovom zväze.

Pôvodná myšlienka, že invalid už iba čaká na smrť, sa nepotvrdila.

Pri návšteve kúpeľov v Smrdákoch sa stretol so šéfredaktorom regionálneho týždenníka, kde začal publikovať. Až do smrti bol pravidelným dopisovateľom Trenčianskych novín a iných regionálnych i celoslovenských periodík.

Ako hovoril, novinárčina je nádherná. Stále bol v kontakte s ľuďmi všetkých kategórií. Písanie sa pre neho stalo koníčkom a zároveň liekom.

Keď písal o ľuďoch, ktorí opustili tento svet, neraz mu vypadla slza. Zvlášť, ak to boli úprimní kamaráti.

Na novinárskom poli zožal viacero úspechov. Stal sa predsedom redakčnej rady Bojovníka a Ročenky odbojára. V závere uplynulého roka mu Únia slovenských novinárov slávnostne udelila pamätnú medailu Gabriela Zelenaya za dlhoročnú úspešnú žurnalistickú tvorbu.

Lekárom vďačil za to, že žije. Život mu zachránili viackrát. Spomínal, že mu Pán Boh ešte nedovolil otvoriť bránu smrti. Vždy pri ňom stála rodina – manželka s troma synmi a mnohí úprimní priatelia.

Odkedy vstúpil na ihrisko s píšťalkou, bolo jeho snom stretnúť rozhodcu s podobným osudom. To sa mu nepodarilo, tak sa s ním snáď stretne vo futbalovom nebi.

„Futbal je iba hra, ktorá prináša víťazstvá, remízy a prehry. Prehra vo futbale sa dá napraviť v ďalších zápasoch. Zákon prírody je ale taký, že každého človeka čaká ten posledný najťažší zápas, zápas medzi životom a smrťou. Žiaľ, víťazom bude smrť a potom zostávajú už iba spomienky...,“ povedal pred troma rokmi.

Zdravotný stav Viliama Soloviča sa na začiatku roku 2018 zhoršil natoľko, že posledné dva mesiace trávil v novomestskej nemocnici.

Jeho šľachetné srdce naposledy dotĺklo 4. marca vo veku 68 rokov.

Česť jeho pamiatke!

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trenčín

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 14 835
  2. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 5 781
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 941
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 528
  5. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 4 116
  6. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 714
  7. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 3 359
  8. Plátené tašky a opakované použitie 3 182
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (6. - 12.6.1925)
  2. Rado Surovka: Potrava, alebo otrava ?
  3. Martin Fronk: Básnik s mečom aj perom: Prečo sa renesančný rebel usadil na Modrom Kameni?
  4. Vladimír Hatara: Fico v duchu dobre vie...
  5. Miroslav Ferkl: Kde je mamička?
  6. Otilia Horrocks: Samodiskvalifikácia v priamom prenose
  7. Dušan Koniar: Hitlerov Kommandobefehl a drony nad Irkutskom
  8. Pavol Burda: Ľsťou na KaDeHakov
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 095
  2. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 17 022
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 855
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 849
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 848
  6. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 10 665
  7. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 6 472
  8. Rastislav Puchala: Ficov budapeštiansky pride 4 685
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Radi by ste si „štrngli“ s priateľmi na oslave, no alkohol nie je vaša ideálna voľba?


Už o pár dní začne Myjava opäť po roku ožívať ľudovými tradíciami, hudbou, tancom, spevom, remeslami a dobrou náladou.


Nový výťah uľahčil pohyb klientom a prácu ošetrovateľom.

Vylepšili i prístup do kúpeľní.


Trenčiansky hrad z Mierového námestia.

Hrady premenia na jednotlivé levely tejto hry.


SITA
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (6. - 12.6.1925)
  2. Rado Surovka: Potrava, alebo otrava ?
  3. Martin Fronk: Básnik s mečom aj perom: Prečo sa renesančný rebel usadil na Modrom Kameni?
  4. Vladimír Hatara: Fico v duchu dobre vie...
  5. Miroslav Ferkl: Kde je mamička?
  6. Otilia Horrocks: Samodiskvalifikácia v priamom prenose
  7. Dušan Koniar: Hitlerov Kommandobefehl a drony nad Irkutskom
  8. Pavol Burda: Ľsťou na KaDeHakov
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 095
  2. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 17 022
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 855
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 849
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 848
  6. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 10 665
  7. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 6 472
  8. Rastislav Puchala: Ficov budapeštiansky pride 4 685
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu