NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Keď spisovateľ Juraj Šebo uvidel pred rokom na bratislavskej burze predávajúceho s veľkým obrazom Adolfa Hitlera v zlatom ráme, zatmelo sa mu pred očami.
Mal pocit, že sa Slovensko vracia späť v dejinách a zabúda, čo jeho obyvatelia zažili. Práve hitlerovský režim zlikvidoval v neľudských podmienkach v koncentračných táboroch milióny ľudí. Arnošt Rosin, výborný kamarát otca Juraja Šeba, mal byť jednou z obetí nacizmu. Len preto, že bol Žid.
Juraj Šebo vďaka svojmu otcovi spoznal po skončení 2. svetovej vojny Arnošta Rosinu osobne. Neváhal ani sekundu. Sadol za počítač a vynikajúcim spôsobom skvelého rozprávača napísal knihu Útek z pekla.
Príbeh Arnošta Rosina, väzňa 29858, ktorému sa podarilo ujsť z Osvienčimu. Najnovšia kniha Juraja Šeba je pútavým svedectvom neuveriteľného príbehu úteku Arnošta Rosina z koncentračného tábora.
Spojil v nej však nielen osud rodinného priateľa, ale takmer dvesto strán najnovšej knižky poprepájal s osudmi ľudí z oboch strán barikády, ktoré doplnil obrovským množstvo archívnych fotografií.
Hazardné rozmýšľanie mu možno zachránilo život
Príbeh Arnošta Rosina je v slovenskej súčasnosti stále takmer neznámy. Hoci sa mu 27. mája 1944 podaril z koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau v spoločnosti poľského súputníka Czeslawa Mordowicza úspešný útek, Rosinovo meno na Slovensku medzi známymi hrdinami dodnes nerezonuje. V povedomí slovenskej verejnosti je najmä úspešný útek Slovákov Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu.
Mária Mištinová: Keď dievčence šili bábiky, čakala som na guľku do hlavy Čítajte Práve kvôli ich úteku 7. apríla 1944 bol Rosin v Osvienčime opakovane mučený, skončil bez zubov a jedinou záchranou pred smrťou v plynovej komore alebo zastrelením bol pre neho pokus o útek. Rosin sa s Vrbom a Wetzlerom osobne poznali. S Wetzlerom sa zoznámil dokonca už pred začatím 2. svetovej vojny.
Práve preto sa stal podozrivým z pomoci prípravy úteku tejto známej slovenskej dvojice. Pre slovenské pomery nebol Rosin určite obľúbeným hrdinom, pretože v roku 1966 odišiel do nemeckého Düsseldorfu.
Paradoxne do krajiny, „vďaka“ ktorej takmer prišiel v minulosti o život. Rosin bol hazardný hráč a oduševnený kartár. Práve hazard mu možno zachránil život.
Pokus o útek z koncentračného tábora bol hazardom medzi životom a smrťou.
Rosinova nekonečná túžba prežiť
Juraja Šeba v chlapčenských rokoch po skončení vojny často rozvážal Arnošt Rosin na motorke. Ale s Jurajovým otcom a zároveň skvelým kamarátom sa venoval „vážnejším záležitostiam“ – hrávali spolu karty. Hazard obaja milovali.
„Rosin bol človek unikátnej bohémskej a dobrodružnej povahy. Mal zároveň špecifický zmysel pre humor. Napriek obrovským útrapám, ktoré zažil, bola v ňom nekonečná túžba a odhodlanie prežiť,“ začal rozprávanie Juraj Šebo.
